Prečo ľudia tak súperia?
Každý chce byť prvý, viac znamenať, viac zarobiť, byť vyššie, viac dokázať...
Naopak, nik nechce byť zahanbený, pokorený...
Sme takí stvorení? Zdá sa, že nie. Asi je to následok hriechu. Čo sme počuli v prvom čítaní?
Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil.
Byť Boží, od Boha, jeho učeníkom, je o niečom inom! Jazyk učeníka nešliape nepokoruje, negniavi..., ale milým slovom posilňuje unaveného. Počúva, vie zvládnuť pokorenie. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. Úžasne hrdinstvo človeka. Prečo to zvládne? Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený – hovorí prorok.
Áno, je to prorokove a zároveň prorocké slovo. Je to vlastne o Ježišovi – Mesiášovi. Lenže Židia očakávali iného mesiáša. Tieto slova o Mesiášovi - Trpiteľovi im nesedeli. Lenže boli v Písme. Preto niektorí hovorili o dvoch Mesiášoch. Jeden bude trpieť, po jeho smrti nastúpi hrdina – bojovník. Všetko pomstí a nastolili kráľovstvo Izraela.
V Ježišovi sa to všetko splnilo a zjednotilo. Ježiš je ten, ktorý trpí, ale aj zvíťazí, nastolí duchovné kráľovstvo.
Aj pri Poslednej večery sa prejavuje ako nenásilný a stále zachraňujúci. Chce do poslednej chvíle zachrániť Judáša. Dáva mu najavo, že vie čo chystá, chce, aby sa spamätal.
Áno, ľudia súperia, pokorujú, chcú vládnuť. Ale to nie sú učeníci Ježiša.
Turzovka, 12.4.2017