Gn 4, 1-15. 25, Mk 8, 11-13
Kto z nás by nechcel znamenie od Boha?
Teda zázrak, div. Niečo čo vie urobiť len Boh. Pán Ježiš ich odmietol konať „na počkanie“, či požiadanie. Asi preto, lebo ich nepovažoval a nepovažuje za potrebné pre našu vieru.
A možno, ak si to premyslíme, zbadáme, že ich máme od Boha až- až. Možno stačí len sledovať ak nás vedie Boh.
Bruno Ferrero túto problematiku rieši týmto príbehom:
Istej noci akýsi človek dostal v spánku informáciu, že ho má prísť navštíviť Boh.
- Mňa? - znepokojil sa. - V mojom dome?
Začal zmäteno pobehovať po izbách, vychádzal na schody, vyšiel dokonca na strechu, nazrel do pivnice. Teraz, keď tu mal prísť Boh, pozeral na svoj dom inými očami.
- To je nemožné! Ó, ja biedny! - lamentoval. Nemôžem prijať hosťov v takomto neporiadku! Všetko je špinavé! Všade plno prachu. Nieto žiadneho miesta, kde by si bolo možné odpočinúť. Nieto dokonca na čom odpočívať.
Otvoril naširoko okná a dvere.
- Bratia! Priatelia! Keby mi ktosi pomohol upratať všetko! Ale ihneď!
Začal energicky zametať svoj dom. Cez silný kúdol prachu, ktorý sa zovšadiaľ vznášal, uzrel kohosi, kto mu prišiel pomôcť. Vo dvojici bolo všetko ľahšie. Vyhodili zbytočné veci a spálili ich. Na kolenách vyrajbali podlahy a schody. Bolo treba mnoho vedier vody, aby umyli všetky okná. Vyčistili od špiny každý kút.
- Nikdy neskončíme! - kričal muž.
- Skončíme! - spokojne tvrdil neznámy.
Tak pracovali jeden popri druhom po celý deň. Až konečne dom vyzeral ako nový, bol vyleštený a zaváňajúci čistotou.
- Keď nadišiel večer, odišli do kuchyne, aby prestreli stôl.
- Teraz - povedal muž - môže prísť môj hosť! Teraz môže prísť Boh.
- Ja už som tu! - povedal Neznámy a zasadol k stolu. - Sadni si a jedz so mnou!
Pekné, však?! My čakáme od Boha znamenie, potvrdenie jeho prítomnosti a on je pritom je v našom živote. Pomáha nám upratať náš život, pomáha nám, aby sme sa na stretnutie s nim pripravili.
Vstúpil dokonca so zachraňujúcou láskou do života Kaina. Prečo by nevstúpil i do nášho život.
Turzovka, 13.2.2017