Dan 9, 4b-10, Lk 6, 36-38
Prečo proroci tak zdôrazňovali a vyčítali hriechy?
Svoje, celého národa. Dnes sme počuli: Zhrešili sme, konali sme ničomne a žili bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od tvojich nariadení a od tvojich ustanovení...
Videli ako ide národ do záhuby. Videli ako boháči utláčali ľud, ako sa porušovala manželská vernosť, ako prestala úcta v rodinách. A najmä Daniel videl ako predstavení národ zneužívali svoju moc (príbeh o Zuzane).
Kedy sa vrátime na správnu cestu? Iba vtedy ak si uvedomíme, že blúdime. Starozákonný ľud bol v zajatí a uvedomil si, že sa musí zmeniť.
Prorok si uvedomoval nielen potrebu zmeny, ale aj to, že i v zajatí je národ v hriechoch a preto v jeho mene prosí: Tebe, Pane, pristane spravodlivosť a nám zahanbená tvár. Potom si však uvedomí, že vo vzťahu k Bohu sa nemôže dovolávať spravodlivosti, lebo by to zle dopadlo. Spamätá sa a hovorí: Nám, Pane, našim kráľom, našim kniežatám a našim otcom pristane zahanbená tvár, lebo sme zhrešili proti tebe. No Pánovi, nášmu Bohu, svedčí milosrdenstvo a zľutovanie. Milosrdenstvo a zľutovanie je niečo iné ako spravodlivosť.
Nemôžme sa dovolávať spravodlivosti, ak sme niekomu dlžný 100 € a nemôžme mu ich vrátiť. Dovolávame sa vtedy strpenia, prosíme o odklad, pripadne odpustenia dlhu. Voči Bohu nemôžeme byť fifti-fifti.
Všimnite si, aký to má dopad aj na realizovanie evanjelia v našom živote. Počuli sme: Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám...
Ten človek je milosrdný k ľuďom, kto prosí Boha o milosrdenstvo. Ten neodsudzuje, odpúšťa, dáva, kto potrebuje odpustenie od Boha. Kto sa teší, že Boh ho neodsúdil, neodsudzuje iných, odpúšťa, lebo mu Boh odpustil, dáva, lebo vidí čo všetko mu dal Boh...
Chápeme už prečo je potrebné uvedomiť si svoju hriešnosť? Ak si to neuvedomíme, nikdy nebudeme prosiť o odpustenie, nebudeme k iným milosrdní.
Keď som kaplánoval v Detve, Vilma zo spoločenstva mladých sa pýta: Je to správne, čo robí naša starká (tak tam volajú babku)? Tá jej povedala, že sa blíži prvý piatok a preto musí niečo zhrešiť, aby mala ísť prečo na sv. spoveď. Jeden kaplán jej pred časom nedal rozhrešenie, lebo ho nepotrebovala keďže nemala hriechy,
Nechcel som s jej pýtať, aká je babka, lebo som sa ju snažil uchrániť od posudzovania. Pýtal som sa jej, či má babku rada. Vilma: Je taká čudná, len poučuje, robí sa svätá, je nevrlá...
Ako teda spoznať svoje hriechy? Skúsme sa pozerať, ako nás iní asi vidia. Prečítajme si občas „spovedné zrkadlo“ v knižkách, počúvajme pozorne Božie slovo, čítajme životopisy svätých a porovnajme ich život s našim...
Ak chceme pokročiť, musíme s tým niečo urobiť.
Turzovka, 13.3.2017