Ef 4, 32 – 5, 8, Lk 13, 10-17
Idete po ulici a niekoho stretnete: Ak je to známy, týkate mu, tak pozdravíte, dvihnete ruku na pozdrav...
Stretnete niekoho kto je vám nadriadený, koho si vážite, kto je starší... vôbec sa nevypnete, naopak je to skôr úklon. V minulosti sa dával dole klobúk. Doteraz, keď chceme niekoho pochváliť za niečo povieme: Klobúk dole.
Toto je prirodzená, neverbálna reč tela.
Niekedy sa však skláňame nie z úcty, ale zo servilnosti. Je to vypočítava úcta, vlastne falošná, aby sme niečo dosiahli.
Takže človek môže byť zhrbený z viacerých príčin.
Jeden dôvod je spomenutý v dnešnom evanjeliu. Bola tam žena zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. Je to dôsledok choroby tela - chrbtice.
Druhý dôvod - tiež popísaný v dnešnom evanjeliu- je choroba ducha - pokrivený charakter.
Kto bol v príbehu evanjelia viac zhrbený, či pokrivený? Evanjelista Lukáš konštatuje: Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!
Predstavený synagógy bol na tom ešte horšie ako zhrbená žena. Čo ho tak spútavalo, hrbilo?
Chýbal mu rozmer lásky. Bol deformovaný. Domnieval sa, že slúži Bohu, že ho miluje. Ostal iba pri predpisoch. Nepoznal druhu časť príkazu lásky, ktorý sme včera čítali:
Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie.
Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!
Bol natoľko zdeformovaný, že sa domnieval, že miluje Boha dodržiavaním prikázaní a odmietal lásku k človekovi. Hneval sa na Ježiša, ktorý uzdravoval z moci Boha.
V liste Efezanom sme čítali (máme to aj na titulnom obrázku na www. stránke): Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! A to je výzva aj pre nás, duchovne sa vystrieť ku skutkom lásky.
Turzovka, 27.10.2014