Flp 2, 12-18, Lk 14, 25-33
Nástupca slávneho a múdreho kráľa Šalamúna pripravoval svoju trónnu reč. Čo má povedať ľudu?
Starí, skúsení poradcovia radili umiernenosť, láskavosť, sľuby. Mladí naopak tvrdili, že musí ľud zastrašiť, aby sa ho poddaní báli a tak poslúchali. Roboam dal na slová mladých. Nič nesľuboval, naopak žiadal a hrozil. Povedal im podľa rady mladíkov: „Môj otec vám jarmo zaťažil, ale ja k vášmu jarmu pridám, môj otec vás šľahal bičmi, ja vás budem šľahať šťúrmi.“ (1Kr 12, 14) Tvrdou rečou vyvolal búrku nevôle a rozpad kráľovstva.
Pri vypočutí reči Pána Ježiša v evanjeliu sa nám môže vybaviť otázka: bol Majster psychológom, ktorý dokáže a chce si získať poslucháča? Ako pri prísľube Eucharistie mnohí z jeho učeníkov povedali: „Tvrdá je to reč! Kto ju môže počúvať?“, tak aj dnešné slová, ktoré sme počuli, sa nám budú zdať tvrdé a prehnané.
Ježišove požiadavky znejú: Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
Samozrejme, že Pán Ježiš nežiadal nenávisť – dokonca k rodičom. Evanjelista Matúš má tieto slova bez orientálneho zveličenia: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden!“ „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden...“ Ale aj tak sú dosť tvrdé!
Komu sa však tieto požiadavky zdajú prehnané, musí si uvedomiť, že Pán Ježiš nebol a nie je niečo ako súčasný politik, sľubujúci v predvolebnej kampani hory doly. Taký vie, že aj keď bude zvolený, je to len na krátku dobu, možno do ďalších volieb. Spasiteľ však hovorí nadčasovo a o večnosti... „Kto stratí život pre mňa, nájde ho“. Večnosť je nekonečná, preto aj požiadavky na dosiahnutie večnosti musia byť náročné. Kto chce slová a požiadavky Kristove pochopiť, musí prosiť o milosť, o osvietenie. „Preto som vám povedal, že nikto nemôže prísť ku mne, ak mu to nedal Otec.“ poučil Kristus apoštolov.
Pochopíme dnešné Kristove slová? Nestavia sa tu Pán Ježiš proti 4. Božiemu prikázaniu, ktoré nariaďuje deťom lásku, úctu, poslušnosť k rodičom? Iste nie!
Veď čo čítame o dvanásťročnom Ježišovi? Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci (Lk 2,51).
Aby sme lepšie pochopili celý problém, ukážme si to na príklade zo života. V júni, kedy na záhrade kvitnú krásne rôznofarebné ruže, máme spomienku na sv. Alojza. Narodil sa na to, aby mu kvitli ruže vojvodskej moci a lásky, bohatstva a vojenských úspechov, šťastia v manželskej láske. On si však vyvolil skromné fialky rehoľných sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti u jezuitov. Otec Gonzaga nechcel o takomto rozhodnutí svojho prvorodeného syna ani počuť. Došlo k ostrému sporu medzi otcom – veliteľom, ktorý bol zvyknutý rozkazovať bez odvrávania, a synom, v ktorého žilách prúdila aj krv Gonzagovcov, ktorí neradi ustupovali. Otec naveľa ustúpil a Alojz je prijatý v roku 1585 do noviciátu. Žije v odlúčení od sveta 6 rokov. V lete 1591 vypukne mor a mladý klerik sa dobrovoľne hlási ošetrovať chorých. Čoskoro však sám ochorie. 3 mesiace jeho mladé telo zápasí o život. Nakoniec podľahne. Umiera ako 23-ročný. Nakoniec iste aj otec pochopil a možno aj my Ježišove slova: „kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“
Prípad sv. Alojza nie je ojedinelý. Podobné ťažkosti a voľbu lásky medzi rodičmi a Kristom mali napr. sv. Stanislav Kostka, sv. Alfonz de Ligouri. Ale nielen svätci. V nie jednej rodine boli spory medzi synom, ktorý chcel byť kňazom a rodičmi, ktorí chceli mať zo syna lekára, inžiniera, pána... Boli rozpory v rodinách, kde dcéra napriek posmechu súrodencov a nevôli rodičov odišla do kláštora, aby ako jednoduchá rehoľníčka slúžila trpiacim.
Takíto „chudobní duchom“, „blázni pre Krista“ pochopili, že kto nájde svoj život len tu na zemi, stratí ho, stráca večnosť, kto však stráca svoj život pre Krista na zemi, nájde ho vo večnosti. Ľudsky povedané: správny život je hľadať šťastie v bohatstve, užívaní, dokonca v hriechoch, pokým odriekanie, služba druhým, robenie toho, čo „nesype“ znamená, „skaziť si život“, ale podľa Krista len takí nájdu cestu do večnosti.
A vidíme, že to nie je o nenávisti, kríži, zriekaní, ale o budovaní opravdivého života.
Podľa J. Staršej Turzovka, 4.11.2014