Uvedenie do bohoslužby:

 Stojíme na prahu dobrodružstva nového roka. Odborníci robia hospodárske a politické prognózy. My kresťana vieme: Nový rok bude lepší, ako bol starý, ak my budeme lepší, než v starom roku. A ešte jedno vieme: Nebudeme v ňom sami, veď sme veriaci kresťania. Preto hneď na začiatku prvej bohoslužby si v našej slabosti a neistote pozvime na pomoc nášho Pána Ježiša.

 Uvedenie do čítaní:

 1. Nm 6,22-27

V prvom čítaní tohto roku budeme počuť, ako žehnali svojim deťom izraelskí otcovia. Nemali by sme sa naučiť aj my podobne žehnať svojim deťom?

 2. Gal 4,4-7

V druhom čítaní sa od svätého Pavla dozvieme, čo považuje cirkev pre človeka za dôležité.

 3. Lk 2,16-21

 V evanjeliu svätého Lukáša budeme čítať, ako Mária s Jozefom dali dieťati meno. Hebrejské „Ježiš“ sa prekladá: „Boh je záchrancom.“ V mene Ježiš, v dôvere v Božiu záchranu sa teda vydajme v ústrety budúcim dnom.

 

OD ZAČIATKU K ZAČIATKU

 Začíname zas nový rok.

Cirkevný učiteľ Gregor Veľký napísal pred pätnástimi storočiami múdre slová: „Človek ide životom od jedného začiatku k druhému začiatku, až dôjde k tomu začiatku, ktorý už nemá konca.“

Preto aj tento deň i rok berme ako prípravu na radostnú večnosť.

Každý deň, každé ranné prebudenie je novým začiatkom. Pri zastavení sa pri novom začiatku, či na prahu nového dňa - či na prahu nového roka - je každému trochu úzko: čo tento deň, čo tento rok zasa prinesie? Aká hora ťažkosti sa na mňa navalí? Čo nového a neznámeho sa na nás prihrnie?

Ale až tak úplne nový a neznámy ten zajtrajšok zas nebude. Minulosť nie je až tak úplne minulá, či stratená. Je uložená v našej pamäti. Ide s nami ďalej v našich spomienkach, v našich skúsenostiach. Čo sme včera a vlani prežili, je zapísané vo vráskach našej tváre. Vytvára to našu podobu, našu osobnosť. I po Novom roku sa budeme rovnako správať k svojej rodine, rovnakým štýlom budeme pracovať. Rovnako nám bude ten človek sympatický a onen nepríjemný. Čím dlhšie kto žije, tým viac naša minulosť bude určovať náš nový rok. Preto starí sú viac konzervatívni.

A predsa do tých nových dni pozeráme s novou nádejou, s novým očakávaním, s novou obavou. Čo tie dni prinesú?

Dve veci nám môžu prispieť, aby sme do budúcnosti pozerali pokojnejšie, bez obáv. Je to dôvera v Boha a dôvera v seba.

Naše dôvera v Boha vychádza z vedomia, že celé dejiny celého sveta a celého ľudstva sú časom spásy, už sú vykúpené Pánom Ježišom. Kedykoľvek sa môžeme utiekať pod Božiu ochranu. Môžeme prosiť o silu, aby sme všetko čo príde, zvládli, vydržali, uniesli. A Boh neodmieta prosiacim svoju pomoc. Ježiš je s človekom všade tam, kde sa v neho uverí, kde sa mu dôveruje. Dokonca aj s tými, ktorí v neho neveria.

Dôvera v seba:

A druhá opora nášho života? Popri dôvere v Boha máme právo dôverovať i sebe. Veď Boh od nás očakáva spoluprácu. Dáva nám schopnosti na to, do čoho nás pozval. Máme právo dôverovať, že máme v sebe viac sily a schopností, než si uvedomujeme. Ide len o to, aby sme svoje sily dokázali používať správnym spôsobom a v pravú chvíľu.

Keď ťa ráno straší hora úloh a povinností, čo pred tebou ten deň stoja, povedz si, že tu horu nebudeš zvládať jediným skokom, ale po krôčik. Že budeš stúpať po minútach, pokojne, tak ako stačíš s dychom.

A keď stojíš pred neschodným zrázom, pred úlohou, ktorý sa ti zdá nezvládnuteľnou, ani teraz sa neznepokojuj. Sadni si pokojne a hľadaj schodnejšiu cestu. Boh od nikoho nežiada aby robil, čo nezvládne, na čo nestačí. Ani ľudia nemajú právo to žiadať. A tak miesto panického plašenia a nervozity si sadni a rozhliadni sa, čo zvládneš urob pokojne a chuťou.

To je teda Božia vôľa. Rob čo stačíš. A to ostatné? Uvidíš - ono sa to časom vyrieši i bez teba, ono to nejako dozreje samo. Pozor, nie je to a nesmie to byť zľahčovanie!

Ty dôveruj v Božiu dobrotu a zachovaj pokoj. Veď Pán nás neskúša nad sily, hovorí sv. Pavol.

Žiadnu dennú prácu nemusíš urobiť naraz, ale po kúsočkoch, minútu za minutou. A na to, čo príde na radu v päť popoludní, nemusíš mať silu už v šesť ráno pri obúvaní ponožiek.

Zachovaj si pokoj a zachovaj si humor. Ak budeš mať dosť dôvery v Božiu prozreteľnú ruku nad sebou, potom miesto toho aby si sa desil, budeš vidieť smiešnosť zmätkov, ktoré zmätení ľudia robia okolo tebe.

Zachovaj si pokoj. Zachovaj si humor. A zachovaj si tiež trochu básnickej fantázie. Vymýšľaj si dopredu pekné veci, ktoré chceš prežiť, ktoré si chceš dopriať. Bez takých svetielok občasného vybočenia z chomúta všednosti by život bol monotónny a šedivý.

Medzi radami, ktoré dával duchovný velikán Tomáš Akvinský, bola tiež táto: Keď na tebe ide smútok - bež sa vykúpať a potom sa poriadne vyspi. Keď sa bude dobre cítiť telo, i duch sa osvieži. Pritom napísal toľko filozofických diel, že za život by sme ich asi ani neprečítali.

Na Nový rok slávime sviatok Ježišových menín. Meno Ježiš znamená: Boh pomáha!
Áno, Boh pomáha i nám. S touto myšlienkou poďme s chuťou a bez bázne do nového roku. S pomocou Božou, s trochou humoru a dobrej vôle zvládneme, čo môžeme. A to, čo nemôžeme, prenecháme pokojne Bohu.

Prečo svätý pápež Ján Pavol II., ktorý sa tak zapísal do našich srdca bol taký veľký a tak veľa dokázal? Pamätáte si ešte na jeho motto? Áno, bolo to: Totus tuus. Celý tvoj, Mária. Preto v prvý deň Nového roka slávime Bohorodičku Pannu Máriu.

Turzovka, 1.1.2015