Uvedenie do bohoslužby:
Vianočne sviatky mali ráz intímnej rodinnej slávnosti. Ale príchod Kristov na svet, to nie je žiadna súkromná vec, to je záležitosť verejná, pretože to je otázka bytia a nebytia sveta.
Pýtajme sa preto dnes, nakoľko sme pochopili Božie zjavenie a jeho dôležitosť.
Toto zjavenie Pána nám približuje aj svätenie vody. Podľa dávneho zvyku spomedzi znakov, ktoré Cirkvi slúžia na požehnanie veriacich, sa často používa voda. Požehnaná voda totiž pripomína veriacim Krista, ktorý je pre nás vrcholom Božieho požehnania. On sám sa nazval živou vodou a ustanovil pre nás krst, sviatosť vody, na znak spásonosného požehnania.
Uvedenie do čítaní:
1. Iz 60,1-6
Ako fanfáry na počesť prichádzajúceho vladára, tak víta dnes prorok Boha, ktorý sa zjavuje svetu v Ježiš Kristu.
2. Ef 3,2-3a.5-6
Druhé čítaní sa nás pýta, či myslíme i na to, že Kristus prišiel nielen kvôli mne, ale i kvôli môjmu susedovi, kvôli všetkým pohanom okolo nás?
3. Mt 2,1-12
Evanjelium dnes hovorí o tom, že o Mesiáši vie kdekto - kňazi v chráme, dvorní právnici; ako ho kdekto hľadá - Herodes, polícia, vojsko, - ale ako ho nachádzajú len tí, čo idú cestou veriaceho srdce - ako pastieri, alebo cestou veriaceho rozumu - ako mudrci.
Počúvajme to rozprávanie a prenesme si ho v duchu do našej situácie.
TRAJA KRÁLI AKO PROTOTYP
Dnes sa necháme v meditácii viesť myšlienkami Eveliny Waugh:
Mudrci prišli k Ježišovi neskoro. Dalo by sa povedať, že v hodine dvanástej. Veď nemuseli vôbec Pána Ježiša zastihnúť – ak by ho Herodes vypátral pre ich príchodom.
Kto tam už pri Ježišovi bol?
Pastieri, ba i dobytok tam boli už dlho pred nimi. Pripojili sa k zborom anjelským prv, než oni možno vyrazili na cestu. Kvôli nim bol uvoľnený odveký poriadok nebies a vzbĺklo nové vyzývavé svetlo vprostred udivených hviezd.
Šli pomaly! Rozhliadali sa a váhali, kým pastieri bežali bez rozpakov a bosí. Ako divne sa vynímali na ceste v sprievode exotických livrejí, s nákladom nevhodných darov.
Konečne sa priblížili k cieľu svojej púti a veľká hviezda stala ticho nad nimi. A čo urobili oni? Zastavili sa u kráľa Herodesa na zdvorilostnú návštevu. Bola to nebezpečná výmena zdvorilostí, ktorá od tej doby neprestala ohrozovať nevinného – Dieťa Ježiša.
Aj napriek tomu prišli do Betlehema a nikto ich neposlal preč. Aj pre nich sa našlo miesto u jasličiek. Ich dary neboli síce nevyhnutné, ale boli prijaté a starostlivo položené bokom. Veď ich priniesli s láskou. V tom novom láskyplnom poriadku, ktorý sa práve zrodil, bolo miesto i pre nich. V očiach svätej Rodiny neboli horší než vôl alebo oslík. Traja králi sú zvláštnymi patrónmi, sú patrónmi všetkých, ktorí prichádzajú neskoro. Sú patrónmi všetkých, ktorých čaká únavná cesta k pravde. Sú patrónmi všetkých, ktorí majú hlavu popletenú vedomosťami a premýšľaním. Sú patrónmi všetkých, ktorí sú spoluvinníkmi zo slušnosti.
V mene toho Ježiša, ktorý neodmietol ich zvláštne dary, orodujú u Boha za učených ľudí, za zložitých a citlivých ľudí - aby našli cestu k Božiemu trónu, aby vošli do Ježišova kráľovstva.“
Našli Kráľa, neboli kráľmi. Včera sa v SRO pýtali kto je kráľ. Kazateľ Pastirčiak odpovedal: Kráľ je ten kto má kráľovstvo. Teda priestor, ktorí mu patrí. Čo patrí človeku? To čo má a čo vlastní. Čo vlastní? Iba seba, ale nie v tatkom zmysle, žeby bol toho tvorcom, ale v tom zmysle, že mu to dal Boh do vlastníctva. Teda kráľom je ten, kto má niečo pod kontrolou, vládne svojim citom, svojej vôli, svojmu rozumu. Kto ovláda svoju povahu.
Pán Ježiš sa zjavil, aby nás povolal do svojho kráľovstva a aby sme sami boli kráľmi – tým že vládneme sebe.
Podvysoká, 6.1.2015