Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby

Iste ste už počuli radu, aby sme pri vstupe do kostola nechali všetko všedné a svetské vonku. Je to správne v tom zmysle, že máme obrátiť pozornosť k hlasu evanjelia. Aby nás však tie starosti a svetské veci nepočkali vonku, kde sme  ich nechali, je potrebné  vyriešiť ich tu pred Bohom a dať svojmu životu správny smer.

Najskôr sa ľútosťou zbavme hriechov. 

Uvedenie do čítaní:

  1. Zach 12,10-11

Prorok Zachariáš ktorého budeme počúvať, žil po Babylonskom zajatí a povzbudzoval ľud, aby zvládal ťažkosti. Za príklad im dáva Mesiáša – Krista, ktorý bude tiež trpieť a obetuje svoj život za slobodu celého ľudstva.

  1. Gal 3,26-29

Svätý Pavol zdôrazňuje, že nebudeme spasení kvôli príslušnosti k vyvolenému národu. Spása je vo  viere v Ježiša Krista a najmä v nasledovaní Krista.

  1. Lk 9,18-24

Dnešné evanjelium nám hovorí o tom, že nie je dôležité, za koho Ježiša považujú ľudia, dokonca ani to čo si o ňom my myslíme, ale či ho nasledujeme.  

MÔJ POSTOJ 

Keď začala éra videokamier, jeden obchodný dom v Japonsku to šikovne využil. Nafilmoval kupujúcich, aby sa videli ako v nových šatách vyzerajú. Bolo to veľké lákadlo - túžba vidieť sa ako ma vidia iní, byť v telke.  

Kto by nebol zvedavý na to, ako ho vidia iní. Sme tiež zvedaví na názor iných. Niekedy je to preto, že nám chýba sebadôvera, istota našich postojov, niekedy v kútiku duši očakávame uznanie, pochvalu.

Ak sa Ježiš svojich učeníkov pýta, za koho ho ľudia pokladajú, tak nie preto, žeby mu chýbala istota a zaiste nečaká, aby ho učeníci začali chváliť, aký je veľký a čim všetkým je!  

Prečo sa potom pýta?

Ježíš chce svojou otázkou pomôcť k vyznaniu viery, aby sa ľudia vo svojich názoroch priblížili k podstate a zmyslu jeho pozemskej existencie.

Ježiš vie, že predstavy ľudí o ňom sú nedokonalé. Jedine odpoveď Petra triafa do podstaty: ty si Boží Kristus. Grécke slovo “Kristus” znelo v hebrejčine “Mesiáš” a my ho prekladáme slovom “Pomazaný”. Tento titul dávali Izraeliti svojim kňazom a kráľom, lebo pred uvedením do svojej funkcie boli pomazaní olejom. Malo to naznačovať, že ich vyvolenie a poverenie pochádza od Boha.

Ježiš je zaiste s touto odpoveďou spokojný, avšak zakazuje učeníkom, aby to niekomu povedali. Prečo? Azda preto, lebo vedel, že ich predstava Mesiáša je pod vplyvom Starého zákona. Tam bol tento titul od čias kráľa Saula politickým termínom. Pomazaná osoba sa vnímala ako najväčší ochranca záujmov Izraela.

V časoch Pána Ježiša mesiáš mal byť vodca, ktorý začne národnooslobodzovací boj proti Rimanom. Vieme, že Ježiša po rozmnožení chleba chceli urobiť kráľom. Možno v domnienke, že rozmnoží aj zbrane a konečne nastolí – obnoví - kráľovstvo Izraela.

Ich predstava bola vzdialená od prorockej vízie Zachariáša ktorý hovorí o utrpení Mesiáša (1. čítanie): A nad tým, ktorého prebodli, budú nariekať, ako sa narieka nad jediným synom, a žialiť nad ním, ako sa žiali nad prvorodeným...

Ježiš dáva tomuto titulu nový rozmer. Vysvetľuje apoštolom, že on bude musieť trpieť, bude zavrhnutý ľuďmi, zabijú ho, aby napokon slávne vstal z mŕtvych. Mesiáš v jeho osobe bude radikálne odpolitizovaný a stane sa záchrancom sveta v boji proti hriechu (zlu). On znova nasmeruje ľudí na Boha. Žiadať bude len jedno, aby ho ľudia aj so svojimi krížmi nasledovali.

Ak rozmýšľame nad našim poznávaním Ježiša a vzťahu k nemu, môžeme hovoriť o určitých etapách.

Ako deti sme s nadšením počúvali príbehy o Ježišovom živote. S podobným nadšením sme počúvali príbehy aj o iných osobnostiach z dávnej minulosti. Záležalo len od kňaza alebo rodičov, ako boli schopní svojim rozprávaním vtiahnuť nás do blízkosti Ježišovho života.

Ako starší sme začali rozmýšľať aj o jeho náuke. Mohla sa nám javiť ako veľmi príťažlivá, lebo v nej dominovalo slovo “láska”. Mladým ľuďom sú väčšinou sympatické myšlienky, ktorá nadchýnajú človeka meniť svet.

V hotelovej škole som dal žiakom napísať nejakú myšlienku, ktorá ich zachytila.  Tomáš napísal jedno blahoslavenstvo z evanjelia: Blahoslavení prenasledovaní... keď na vás budú nepravdivo hovoriť, radujte sa. Na otázku či to zvláda keď je v takej situácii hovorí: Nie, ale práve preto sa mi to páči a obdivujem Ježiša.

Spoznali sme, že Ježiš má svojich priateľov aj nepriateľov. Tak ako to bolo počas jeho pozemskej misie, tak to bolo aj po dvadsiatich storočiach. Spoznávali sme nástupcov Panny Márie, Jána Krstiteľa, Lazára, Marty, Márie, apoštolov, Márie Magdalény, ale aj pokračovateľov Herodesa, Judáša, Piláta... Aj jedni aj druhí nás chceli presvedčiť, aby sme ich počúvali, čo rozprávajú o Ježišovi. Ako boli vtedy ľahostajní, tak sú aj teraz!    

Ak sme ostali na strane Ježišových priateľov, prišiel vrcholný okamžik v našom vzťahu k nemu, keď nás oslovil: zapri sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma. Od postoja k tomuto osloveniu závisel náš ďalší vzťah k Ježišovi. Buď sme ho odmietli nasledovať a povedali sme mu, aby nám dal pokoj, alebo sme odvážne vykročili za ním. V prvom prípade sme Ježiša odmietli a prestal mať pre nás životný zmysel. Ak sme sa rozhodli ísť s ním, stal sa súčasťou nášho života tak dôležitou, ako je pre nás dôležitá krv alebo srdce.

V uvedení do evanjelia sme počuli: Nie je dôležité, za koho Ježiša považujú ľudia, dokonca ani to čo si o ňom my myslíme, ale či ho nasledujeme. Práve toto nasledovanie je vždy najväčším svedectvom. 

V seminári za totality bol špirituálom p. Angelus. Bol veľmi obľúbený a preto na neho bývala ŠTB zosnovala atentát – chcela ho fyzicky zlikvidovať. Večer ho v jeho byte prepadli a zostal v bezvedomí. Keď sa prebral na ceste do nemocnice jeho prvé slová boli: Božské srdce obetujem ti to všetko za bohoslovcov, aby boli z nich dobrí a svätí kňazi. Bohoslovci, ktorí to počuli hovorili: Dalo nám to omnoho viac ako všetky jeho kázne, celé štúdium. Uvedomili sme si, že páter Angelus to žije. V kritickom okamihu života nemyslel na seba, myslel na nás a modlil sa za nás, aby sme sa stali dobrými kňazmi.

Ak sa ľudia zaujímajú o nás, zaujímajú sa aj o naše náboženské postoje. Bolo by to tragikomické, keby sme hovorili, že sme kresťania, ale nikto by sa nedozvedel, aký to má pre nás zmysel. Ľudia sa to môžu dozvedieť len vtedy, keď osudy nášho života sú spojené s Ježišom, našim Vykupiteľom.

Turzovka, vigília, 18.6.2016