Iz 56,1.6-, Rím 11,13-15.29-32, Mt 15,21-28
Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín
a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“
Ale on jej neodpovedal ani slovo.
Božie dary a povolanie sú neodvolateľné. Boh totiž všetkých uzavrel do nevery,
aby sa nad všetkými zmiloval.
Historické pôsobenie Ježiša Krista bolo nutne obmedzené na malý okruh „oviec stratených z domu Izraela“. I toto je súčasťou tajomstva vtelenia, ktorým sa neobmedzený a neobsiahnuteľný Boh stal človekom a vstúpil do nášho úzko obmedzeného času a priestoru. Ako „človek narodený zo ženy“ (viď Gal 4,4), nemohol sa stretnúť so všetkými a stihnúť „vybaviť“ úplne všetko. Avšak práve srdcervúci krik kanaánskej ženy, ktorá dychtivo túži sýtiť sa Chlebom života, nám môže pomôcť pochopiť, aká dychtivá a nepredstaviteľne srdcervúca je túžba Boha po človeku, ktorému „vdýchol do nozdier dych života“ (viď Gn 2,7).
Práve preto, aby utíšil hlad svojich detí, po pravom živote, poslal Boh svojho Syna k strateným z domu Izraela. A títo, až správne pochopia, v čom spočíva Kristovo poslanie, budú oni sami poslaní „do celého sveta“ (Mk 16,15) a medzi „všetky národy“ (Mt 28,19), aby im ohlasovali a prinášali Božie milosrdenstvo.
Kto sa nikdy „nepohoršil“ nad Ježišovou tvrdou odpoveďou kanánskej žene? Dokázali by sme si však bez tejto tvrdej odpovede aspoň trochu uvedomiť, aké tvrdé odpovede dávame my na jeho volanie? „Božie dary a povolanie sú neodvolateľné“ (viď Rim 11,29). Pán však niekedy na chvíľu odvracia svoju tvár a neodpovedá ani slovo. Snáď v nás „takto vzbudí žiarlivosť“ a bude nás môcť zachrániť.
Pozrite tiež: