Dar svätosti
Milé deti!
Počuli sme o blahoslavenstvách. Ako by ste inač povedali „blahoslavení“?
Možno: radostný, šťastný, požehnaný...
A takí sú svätí.
Ako byť svätý? Čo nás k tomu vedie?
Stalo sa to medzi severoamerickými Indiánmi. Náčelník istého kmeňa prišiel navštíviť katolíckeho misionára, ktorý práve čítal Sväté Písmo. Náčelník sa spýtal: "Tá kniha, ktorú držíš v ruke, je vaše Sväté Písmo?" "Áno." odvetil misionár. Tu sa Indián rozhovoril: "My síce nevieme čítať, ani písať, ale predsa máme sväté písmo. Je napísané v našich srdciach. Veľký Duch (Manitu) má vždy oči upreté na nás a v srdci nám hovorí: zakazujem ti kradnúť kone, alebo hocičo iné, chce aby si sa podelil i o posledný kúsok chleba, aby si počúval rodičov, aby si sa postaral o starých a chorých ľudí a vážil si ich."
Už ste prišli na to, čo je to?
Ten istý hlas, ktorý hovoril Indiánovi, čo smie a nesmie robiť, hovorí i k nám. Totiž BOH nám nedaroval len obrázkové knihy a učebnicu, ale i hlas, ktorý v nás hovorí, čo máme robiť, aby sme sa dostali k nemu. A vy všetci ste už iste ten hlas počuli. Je to svedomie.
Skúste teraz posúdiť, kto konal podľa svedomia:
Niekto ukradne spolužiakovi peniaze alebo pero, večer príde do kostola a bez výčitiek svedomia ide pri sv. omši na sv. prijímanie.
Čo mu káže svedomie? Počúval svedomie?
Alebo: Marienka nahnevala mamu, lebo je požiadala postarať sa o bračeka a ona ostala pri počítači.Mana na ňu nakričala. Večer pred tým, ako išla spať, prišla k mame a povedala jej: mamička nehnevaj sa a odpusť mi, že som dnes bola taká protivná.
Prečo to urobila? Lebo svedomie ju upozornilo (pichlo), že nerobí dobre a ona svoju chybu napravila.
Jeden chlapec sa postavil sa do radu na sv. prijímanie. Vtedy si uvedomil, že škaredo rozprával a hrešil keď sa rozčúlil pri futbale. Nechcel sa už vracať a keď mu kňaz chcel dať prijať Pána Ježiša, on si dal prst na ústa. Kňaz mu dal krížik na čelo a po sv. omši bol na sv. spovedi.
Počúval tento chlapec svedomie?
Ďalší chlapec si sadne v kostole ku kamarátovi a celú omšu vyrušujú, potom príde sv. prijímanie a on sa spokojne postaví do radu a ide prijať Božie telo.
Ako som hovoril Marienka zlo oľutovala (veď Nebeský otec ju počul) a odprosila mamu. Nie vždy sa dá hneď vyspovedať a niekedy to nie je potrebné. Ako napríklad hrali sme tenis a jeden cyklista sa zastavil, že sa ide spovedať. Prerušili sme hru a vyspovedal sa. Minule jeden birmovanec prišiel vyspovedať sa v nedeľu poobede. Nie vždy je to takto potrebné. Niečo sa dá riešiť aj ináč, ako to urobila Marienka.
Počúvajme Boží hlas a žime podľa neho. Spytujme si ho každý večer a dôkladne pred sv. spoveďou.
Bratia a sestry, deti, mládež. Pán Ježiš pozýva všetkých ľudí k sebe, pretože blahoslavený je ten, kto vkladá svoju nádej do neho. Zverme mu každý okamih svojho života a na prihovor všetkých svätých sa vrúcne modlime.
- Ježišu, urob svoju Cirkev domovom pre všetkých,
ktorí sú chudobní, alebo trpia pre spravodlivosť.
- Ježišu, naplň radosťou a útechou všetkých trpiacich,
ktorí sa s dôverou obracajú k tebe.
- Ježišu, prosíme ťa aby sme vždy žili podľa svedomia,
a tak šli cestou blaženosti k svätým.
- Ježišu, posilňuj svojím Duchom birmovancov
a prvoprijímajúce deti, aby s tebou hľadali šťastie a radosť.
- Ježišu, buď pre každého z nás darcom
vnútornej radosti, sily a plnosti života.
- Ježišu, priveď do večného života k svojim svätým všetkých
našich blízkych, ktorí už zomreli
Pane, Ježišu Kriste,
ty si tichý a pokorný srdcom,
milosrdný a trpezlivý;
vyslyš naše prosby a daj,
aby sme s radosťou prijali evanjeliové posolstvo,
a tak sa dostali k svätým tvojho kráľovstva.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Turzovka, 1.11.2014