Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Dnešná slávnosť nám hlása nielen to, že Pán Ježiš vystúpil na nebesia, ale i to, že je tu na zemi neustále s nami.

Naďalej hovorí slovami svojho evanjelia, naďalej učí svojim Duchom, naďalej pôsobí svojou láskou cez kresťanov. Máme byť nositeľmi jeho ducha, jeho lásky! Prosme, o odpustenie zanedbania tejto čestnej úlohy. 

Uvedenie do čítaní:

 1. Sk 1,1-11

Teraz počúvajme, ako málo chápali Ježišovi učeníci Božie kráľovstvo, ešte aj vo chvíli posledného lúčenia s Pánom. Preto i my si musíme stále znovu pripomínať a uvedomovať radosť z daru, že teraz môžeme pôsobiť vo svete, ako v ňom pôsobil Pán, že môžeme žiť a konať v jeho Duchu.

2. Ef 4,1-13

Svätý Pavol pripomína, že Pán Ježiš zavŕšil svoje poslanie na zemi nanebovstúpením. Teraz nás prosí, aby sme žili podľa viery, ktorú sme dostali pri krste, aby sme aj my nasledovali obraz ľudskej duchovnej krásy, ktorú nám zanechal Kristus.

3.Mk 16,15-20

Záverečné slová Markovho evanjelia, ktoré si teraz budeme čítať, hovoria nielen o nanebovstúpení Pána, ale tiež o tom, čo máme robiť, kým Pán príde znovu. 

 

NEHĽAĎTE HORE, PÁN JE TU S NAMI 

Každý z nás má predstavu, že dnešná slávnosť je o Ježišovom odchode z tohto sveta. Veď sa volá Nanebovstúpenie Pána.

Čo nám o tom hovorí dnešné Božie slovo?

1. čítanie zo Skutkov apoštolov: Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?

Evanjelium: Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha.

Tak sme to počuli dnes v Božom slove a tak to vyznávame vo Verím Boha, taká je i naša predstava, náš pocit: Pán Ježiš už nie je tu na zemi, je v nebi.

Lenže nebo nie je iný svet než ten náš. Ježiš sám predsa vstúpil do nášho sveta, stal sa človekom, vtelil sa. Nikdy ho neopustil, ale vykúpil ho. Boh je v tomto svete. Tento svet je Boží! Tak ako nebo je Božie!

Čo sa teda mieni tým vyjadrením v Skutkoch apoštolov: Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. Mieni sa tým vzatie spred očí - a nie odchod. To je dvojaký pojem: odísť znamená preč, nebyť tu už. Vzatie spred oči znamená byť prítomný ďalej, ale skryte. K dotvrdeniu tejto pravdy stačí pozorne prečítať vetu Markovho evanjelia: Apoštolovia sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.

Matúš (28, 16-20): Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého  a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

Lukáš (24, 50- 53): Potom ich  vyviedol  von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha.

Najviac ma zaujal z tohto popisu nanebovstúpenie od Matúša. Je tam: Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Povieme si: Ako mohli pochybovať?!

Všímajte si popis udalosti zmŕtvychvstania. Pán Ježiš je tam väčšinou nepoznaný: Ako záhradník, ako neznámy pútnik, ako „niekto“ na brehu jazera... Prečo? Aby pripravil apoštolov na zmennosť, na neviditeľnosť. Aby si apoštoli i my uvedomili, že sa môže objaviť v rôznych formách. Aby ich pripravil, že aj po nanebovstúpení bude s nimi aj s nami.   

Všimnime si ako krásne to vyjadril sv. Augustín: Lebo ako Kristus vystúpil, a pritom od nás neodišiel, tak sme už aj tam s ním, hoci sa ešte na našom tele neuskutočnilo, čo máme sľúbené. 

On je už vyvýšený nad nebesia, a predsa znáša na zemi všetky útrapy, ktoré my ako jeho údy zakusujeme. Vydal o tom svedectvo zhora, keď zvolal: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ A povedal tiež: „Bol som hladný a dali ste mi jesť.“

     Prečo sa aj my nenamáhame na zemi tak, aby sme vierou, nádejou a láskou, ktoré nás s ním spájajú, už teraz odpočívali s ním v nebi? On je už tam, ale je aj s nami. My sme ešte tu, ale sme aj s ním. On je s nami skrze svoje božstvo, moc a lásku. My s ním nemôžeme byť skrze božstvo, ako je on s nami, ale láskou môžeme, a to láskou k nemu.

On neodišiel z neba, keď odtiaľ zostúpil k nám; a neodišiel ani od nás, keď zasa vystúpil do neba. Že bol aj tam, keď bol tu, sám potvrdzuje takto: „Nik,“ hovorí, „nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi.“

Aká je to radosť, keď si toto plne uvedomíme: Pán je tu, je s nami. A ako múdre to zariadil: Viditeľne by mohol byť len na jednom mieste a preto to jeho vynaliezavosť zariadila tak, aby sa mohol nachádzať všade v jeho neviditeľnej prítomnosti.

Keby ostal na zemi, ťažšie by sme sa k nemu dostali ako k pápežovi. Takto je s nami v Eucharistii, sviatostiach pri modlitbe...

Plynie z toho však tiež toto: Kto sa s Kristom nedokáže za celý život bližšie zoznámiť, stretnúť, kto spolieha len na to, že sa s ním po smrti stretne v nebi, ten sa sklame. Ak nenájdeš Krista za života na zemi, nebudeš s ním ani po smrti v nebi. Nezabudni teda: nebo nie je iný svet! Kráľovstvo Božie je i tu, je v nás. Záleží od nás, aby sme ho s pomocou Božou v sebe a okolo seba budovali. Zem je miesto, kde sa buduje nebo. Navždy sme spojení so svojim svetom, preto sa ponáhľajme ho zlepšovať a zušľachťovať v sebe a okolo seba.

Turzovka, vigília,13.5.2015




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.