Mal 3, 1-4 alebo Hebr 2, 14-18, Lk 2, 22-40

Drahí bratia a sestry.

Naša vlasť je známa v cestovnom ruchu aj tým, že okrem mora má skoro všetky prírodné krásy, ktoré možno v prírode obdivovať. Medzi ne celkom určite patria aj jaskyne. Máme ich niekoľko a skoro každý z nás už v nejakej bol, alebo aspoň nejakú videl na fotografii. Pri ich prehliadke obdivujeme krásy podzemia a počúvame výklad sprievodcu.

Jednou z atrakcií v nich je aj vypnutie všetkých svetiel. Vtedy nastane úplná tma a nie je vidieť celkom nič, ani najmenší záblesk nejakého malého svetla. Človek je v takejto situácii úplne bezmocný a nikto si nechce ani predstaviť, že by sa to naozaj aj stalo. Po čase sprievodca zažne svetlo, ktoré opäť prináša pokoj a prehliadka pokračuje ďalej.

Staručký Simeon vo svojom chválospeve: „Teraz prepustíš Pane svojho služobníka….“ okrem iného vyznáva aj toto: „…lebo moje oči uvideli svetlo na osvietenie pohanov…“    ( Por. Lk 2, 32 ).

Prečo Simeon použil práve takéto prirovnanie, keď držal v rukách toto novonarodené dieťa? Odpoveď nájdeme v starozákonných knihách. Už na začiatku pri stvorení sveta sa vyskytuje téma svetla a tmy, dňa a noci. Myslí sa tu však na fyzické svetlo. Neskôr tento protiklad svetla a tmy naberá nový význam. Význam života a smrti, striedania dobra a zla. Predmetom tohoto striedania a protikladu je človek a Izraelský národ počas svojich dejín. Vždy podľa toho či kráčal v spojení s Bohom, alebo sa odvrátil k pohanským bôžikom a aštartám. Ak kráčal so svojím Bohom kráčal za svetlom, ak sa odvrátil od neho upadol do tmy, do šeolu, kde Boh síce vidí, ale odtiahol odtiaľ svoju ruku (Ž 88.6). A práve v týchto časoch, v časoch  tmy si Boh povolával prorokov. Oni napomínali vyvolený národ k obráteniu sa za pravým svetlom. Upozorňovali na Božie tresty a na dávne prisľúbenia.

Jedným z najväčších prorokov bol Izaiáš. Žil v časoch rozdeleného kráľovstva. Upozorňoval na dávne prisľúbenia o tajomnom narodení najslávnejšieho potomka z Dávidovej dynastie a že práve toto jeho tajomné narodenie bude vyjadrovať jeho budúce poslanie. Keďže Izraeliti nedali na prorokov prišiel zaslúžený trest v podobe Babylonského zajatia. Vtedy vystupuje Deuteroizaiáš, ktorý ohlasuje vyslobodenie z tohoto zajatia ako nový exodus. Známe sú jeho piesne o Pánovom služobníkovi, prostredníctvom ktorého zažiari Izraelu nové svetlo. Jeho poslaním bude posilňovať zachránených z Izraela a taktiež prinášať svetlo ostatným národom.

Vyskytli sa viaceré mienky o tomto služobníkovi. Jedni hovorili, že je to celý Izraelský národ, iní že je to iba vyvolená skupina, či dokonca osamelý Deuteroizaiáš, alebo kráľ Kýros. No bola aj skupina, ktorá očakávala Pánovho služobníka v osobe budúceho Mesiáša. Toto všetko vedel zrejme aj Simeon, ktorý bol zbožným židom. A asi aj preto pod vplyvom Ducha Svätého  vyslovil slová o svetle, ktoré predpovedal Deuteroizaiáš, práve nad týmto novonarodeným dieťaťom.

Človek je od svojej prirodzenosti stvorený pre život vo svetle. Počas bieleho dňa zažíva radosti a starosti, vykonáva svoje práce. Cíti určitú istotu a stabilitu. Keď sa deň pomaly blíži k večeru, neostáva ani vtedy bez svetla, ale ľudským umom sa dopracoval k umelému svetlu, ktorým si pomáha. Ak to svetlo v noci, alebo v iných uzavretých priestoroch stratí, urobí naozaj iba to najnutnejšie a túži ho čím skôr nájsť. Aspoň malú iskierku, malý záblesk, aby sa vedel zorientovať. Pravda čím viac primeraného svetla má, tým sa cíti istejší. No sú aj ľudia, ktorí túžia po tme. Zdržiavajú sa v malých uličkách miest, v parkoch a lesoch. Niekedy, pre väčšiu istotu zhasnú rôznym spôsobom aj to malé svetlo pouličnej lampy, ktoré im prekáža pri nekalých úmysloch a skutkoch. Sú to dva tipy ľudí. Jeden sa cíti lepšie vo svetle a keď ho stratí hneď po ňom túži a snaží sa ho nájsť. Druhý zasa vo tme a aj to málo svetla čo má zničí.

Zvlášť v dnešnej ubehanej a vystresovanej dobe potrebujeme nejakú istotu na ktorej si môžeme zakladať. A my ju skutočne aj hľadáme. No niekedy sa zdá, že aj keď vidíme to svetielko ten záblesk a vieme o ňom, aj napriek tomu chceme nájsť niečo nové. Myslíme si, že nájdeme niečo lepšie a istejšie a preto ho ignorujeme. Hľadáme pokoj, kľud pri rôznych činnostiach a robíme si z nich osobných malých bôžikov. Či je to šport, práca, koníčky, televízor a iné dovolené a neškodné záležitosti. No aj tie však môžu prerásť do nezdravých rozmerov. Napr.: Zákerná hra v športe, v práci podvádzanie, nespravodlivosť, alebo zadržanie mzdy a nespravodlivé obohacovanie sa atď.  Okrem už spomínaných to môže byť alkohol, drogy, návyk na lieky….. Ich účinnosť však trvá iba určitý čas a opäť sa vráti tá istá neistota ako predtým. V lepšom prípade si to svetlo nechávame ako zadné dvierka a keď v si v tej tme už  nevieme dať rady a zistíme, že inej cesty niet obrátime sa ku svetlu. No najlepšia cesta je priamo za svetlom a keď z nej odbočíme snažme sa hneď aj vrátiť. A tým jediným a pravým svetlom je pre nás práve Ježiš Kristus.

My teraz, keď už vieme kde je to pravé svetlo dnešného sveta, alebo lepšie povedané kto je tým pravým Svetlom, mohli by sme sa spýtať sami seba ako ho spoznáme v dnešných časoch. Odpoveď nájdeme v múdrosti starého rabína. Raz prišiel za starým rabínom mladý žid. Spýtal sa ho: „Učiteľu kde sa končí tma a začína svetlo?“ Rabín mu odpovedal: „Svetlo začína vtedy, keď dokážeme v tvári každého človeka spoznať svojho brata a sestru. Dokiaľ to nedokážeme panuje v nás tma.“ Zamyslíme sa bratia a sestry nad týmto možno už otrepaným príkladom. Snažíme sa udržovať bratské vzťahy na pracovisku, so svojimi susedmi, alebo aj, čo by malo byť však samozrejmosťou, vo vlastných príbuzenských vzťahoch? Vidíme naozaj v tvári každého koho stretneme svojho brata alebo sestru? Ak sme doteraz nad tým neuvažovali skúsme oddnes pri stretávaní sa s inými brať do úvahy aj tento aspekt

Drahí bratia a sestry. Práve tieto sviece, ktoré som vám v úvode sv. omše posvätil sú vyjadrením toho, že nechceme zablúdiť do „babylonského zajatia“ hriechu, ale že skutočne túžime po pravom svetle. Odložme si ich v našich domovoch na viditeľné miesto. A ak prídu na nás krízy a ťažkosti života, nech nás pohľad na tento symbol svetla vždy vráti na cestu za večne svietiacim a nikdy nezhasínajúcim svetlom Ježišom Kristom. Amen.

MIROSLAV MARCIN