Dt 18,15-20, 1 Kor 7,32-35, Mk 1,21-28

Závisť nie je pekná.

Skúsme napriek tomu, akademicky závidieť Kafarnaumčanom.  Čo im môžeme závidieť?

Dnes sa možno pristihneme pri tom, ako sa nám kdesi v kútiku srdca ozve čosi ako nesmelá závisť voči obyvateľom Kafarnauma. Dozvedáme sa totiž, že Ježiš vošiel do ich synagógy a učil tam. Evanjelista ešte zdôrazňuje, ako sa všetci čudovali a žasli nad Ježišovým učením, a nás pritom necháva takmer úplne „nasucho“. Veď nám ani slovkom nenaznačuje, čo vlastne Ježiš v kafarnaumskej synagóge učil a čo tým ľuďom hovoril.

Ako len mohol byť pisateľ evanjelia taký nepozorný či zábudlivý?! Nuž, možno ho viedli oveľa hlbšie dôvody než nepozornosť či zábudlivosť. Keby nám totiž podrobne referoval, čo Ježiš v kafarnaumskej synagóge učil, sústredili by sme sa na obsah jeho slov, a mohlo by nám uniknúť, že tu ide hlavne o silu Ježišovho slova,  jeho osobu. Navyše, inde máme zaznamenané čo Pán Ježiš kázal. Takže nie sme ukrátení!

Len on – Ježiš Kristus, má totiž moc umlčať zlo, ktoré sa rozkrikuje a nadrapuje v duši človeka. Žiadne učenie samo o sebe, čo aké ušľachtilé a vznešené, túto moc nemá. Podstatou evanjeliového učenia nie je náuka, poznanie či dokonca veda, ale osoba Ježiša Krista. Bolo by teda škoda, ak by sme zostali iba pri tichej „zbožnej“ závisti a nezúčastnene sledovali žasnúcich Kafarnaumčanov.

Aj my máme totiž reálnu príležitosť rozhodnúť sa, aký postoj zaujmeme: Môžeme tiež žasnúť nad mocou živého Krista, ktorý je aj dnes prítomný medzi nami, hoci inak než v kafarnaumskej synagóge (avšak nie menej reálne) a s úžasom „čítať“ jeho pôsobenie vo svojom živote, či v živote druhých. Alebo mu môžeme „zabuchnúť“ dvere svojej mysle i srdca sebaistým: „Viem... Viem kto si... Viem naspamäť prikázania... Viem blahoslavenstvá... Viem celé pasáže z evanjelia... Viem všetko... Čo ťa do mňa? (Nepotrebujem ťa!)“.

Jeden z mojich pánov kaplánov mi hovoril o tom ako doniesol Písmo sväté babke. Tá ho čítala a dal aj svojmu manželovi. Te ho hneď odložil so slovami: To som už počul v kostole. Pápež František v súvislosti s nedeľou Božieho slova hovorí: Zvyknite si so sebou brať malé vydanie Evanjelií a prečítajte si denne aspoň pár riadkov.  

Čo robiť?

Videli sme silu Ježišovho slova. Vidíme silu ľudského slova. Spomíname výročie smrti našich vojakov po leteckom nešťastí. Mali  sme možnosť vidieť silu slova. Veliteľ zavelil a celá jednotka dala k pocte zbraň.

Videli ste vtedy aj jeho inú silu. Slovo, dokonca ministra a kotúľala sa slza po líci.  

Vidíme aj slabosť nášho slova. Môžeme kričať na dieťa, prosím alkoholika a nič. Kričať nad pokazeným motorom... Aj nad svojou slabosťou. Treba vysúkať rukávy a konať. Aj vo vzťahu k sebe. Márne sa ospravedlňujeme, márne sme zo seba zúfalí – treba využívať Ježišove slovo a konať. 

Turzovka - Vršek, 31.1.2021