Uvedenie do bohoslužby:
V dvoch rovinách nám môže pomôcť dnešné Božie slovo. Obohatiť nás – prijať Ježišovo riešenie. Chorým a utrápeným priniesť úľavu, povzbudenie a nezabudnuteľný zážitok.
Uvedenie do čítaní:
- Múd 1,13-15;2,23-24
Všimnime si, aký majestátny je obraz Boha Stvoriteľa v dnešnom starozákonnom čítaní. Každodenná realita dnešného veriaceho kresťana už taká vznešená nie je. Preto je potrebné pripomínať si o chvíľu prednesené slova.
- 2 Kor 8,7.9.13-15
Sv. Pavol popisuje v čom vynikajú kresťania v Korinte a zároveň kladie na nich väčšie nároky. Dôležite je, že ich aj motivuje, popisuje dôvody prečo sa snažiť o rast.
- Mk 5,21-24
Ježiš prišiel na svet, aby ukázal na to, že Boh je priateľ života, nie utrpenia a smrti. Dokazuje to uzdravovaním a kriesením a tým dáva ľudstvu nádej, že to posledné, čo je pred nami, nie je smrť ale život.
Ísť proti prúdu
Dieťa je a má byť v strede záujmu. Malo by to byť nielen v súvislosti s koncom školského roka, keď policajti boli na prechodoch, mesto robilo pre deti akcie, rodina si deti všímala v súvislosti so známkami. Tak by to malo byť stále. Ak je v strede záujmu rodiny psík, alebo mačka, či iné zvieratko, je to znak úpadku spoločnosti a jej vymierania.
Dieťa sa v ostatnom čase dostáva i do pozornosti spoločnosti – aj keď nedostatočne a iba v súvislosti s demografickým vývojom. Viac sa nad tým zamýšľajú odborníci, a nie politici, aby uľahčili život viacdetným rodinám.
Dieťa je aj v centre dnešného evanjelia aj keď ústrednou postavou je predstavený synagógy, Jairus. Ten sa správa prekvapujúco. Vedúci predstavitelia národa, a najmä synagógy, Ježiša neprijali. Jairus Ježišovi padol k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila. Bol to nezvyklý postoj u Židov, a tiež tá jeho prosba o uzdravenie vkladaním rúk!
Prečo prišiel za Ježišom? Možno ho vyslala žena. Viac to bola iste jeho osobná snaha pomôcť svojmu dieťaťu. Čo naznačuje usmernenie pre Ježiša - vlož na ňu ruky,
Aj my sa stretávame s množstvom utrpenia a s rýchlo prichádzajúcou smrťou. Je veľmi bolestné pre každého, kto má v rodine choré dieťa, alebo mu umrie. To sú tragédie, ktoré hlboko zasiahnu aj do duchovného života a spôsobujú celoživotnú traumu.
Sami však badáme, že často ešte viac zlomia rodičov „duchovné“ choroby detí. Je veľmi bolestné ak vidia, že ich dieťa sa dostáva na šikmú plochu. Keď zomrie obviňujú Boha, chorobu. Ak sa duchovne stratí, obviňujú seba. A to je ešte bolestnejšie.
Čo robiť aby sme sa vyvarovali týchto chýb až tragédii?
Za môjho relatívne dlhého kňazského účinkovania som roky vyučoval náboženstvo a v kontakte s deťmi, najmä cez šport, som aj teraz. Aký posun badám? Narástol počet jedináčikov, pripadne detí, ktoré sú tak vychovávané. Deti patrične využívajú, že sú priam modlou. Učitelia, vychovávatelia, i kňazi, strácajú autoritu a úctu. Upadá i potreba vzťahu k Bohu. Nepoznám štatistiky návštevy kostola detí v našej farnosti spred 20-30 rokov. Ale určite bola vyššia. Ináč by ste tu vy neboli. Predpokladám, že väčšina z vás nezačala chodiť do kostola v strednom a starom veku.
Čo by sme mali robiť my, čo chodíme do kostola pre svoje deti vnúčatá, ale i my ostatní? Všimnite si zaujímavú a už spomenutú vec o Jairusovi. Urobil niečo čo bolo proti prúdu vtedajšej spoločnosti. Pripomeňme si to: predstavený synagógy menom Jairus len čo Ježiša zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil. Nehanbil sa to urobiť ako jediný predstavený synagógy. A bolo ich možno stovky. Pre nás by to mohlo znamenať, nebáť sa ísť proti prúdu. Vidím napríklad jednu rodinu, že v podvečer nie sú pri televízore, ale idú s deťmi na cyklotúru. Poznám otca, ktorý sa nebojí svojmu dospievajúcemu synovi povedať: Nemusíš tam ty ísť aj keď tam všetci spolužiaci idú... nemusíš aj ty to mať... taký byť...! Ide proti prúdu a vedie k tomu aj deti.
Skúsme aj my sami nebrať dianie v spoločnosti podľa hesiel: Taká je doba, taký je trend, všetci to robia a podobne.
Pozor, spoločnosť už nie je kresťanská, ani zvyky v nej. To musíme brať do úvahy. Musíme opätovne, keďže je nás zatiaľ väčšina, pokresťančovať vzťahy i spôsoby žitia!
A ešte jedna „drobnosť“ z konca príbehu dnešného evanjelia. Počuli sme tam: I stŕpli od veľkého úžasu. On im ... povedal, aby dievčaťu dali jesť.
Aby človek žil musí jesť. Aby duchovné žil musí „jesť“ duchovný pokrm. Privádzajme deti k sv. prijímaniu a počúvaniu, čítaniu Božieho slova. Minulú nedeľu na detskej sv. omši, ma prekvapil jeden chlapec výnimočnými vedomosťami zo Svätého písma. Takže sú rodiny, ktoré čítajú Sväté písmo.
Nakoniec slova Pána Ježiša: Nechajte maličkých prísť ku mne!
Turzovka, vigília 30.6.2018, Turkov, Dlhá, 1.7.2018