Ako bohoslovec som bol v Turzovke na striebornej sv. omši vtedajšieho pána farára Andreja Rosu.
Kázal pán farár zo Staškova, Štefan Sigotský. V kázni vyzdvihol obetu a náročnosť kňazského stavu. Pamätám si na moju reakciu, ktorá by sa dala zhrnúť do jednej vety: Čo také ťažké je na kňazstve?! Uvedomil som si náročnosť života otca, ktorý vstaval ráno o 4:00, aby odpracoval vo Frýdlante šichtu, prišiel o 16:00 a išiel do ďalšej roboty - na pole. Na poobedňajšej smene prišiel o pol noci, ráno vstal a šiel kosiť. A tak tu na Kysuciach robila drvivá väčšina chlapov. Tí, čo chodili za prácou do Ostravy, to mali ešte náročnejšie.
Ako to hodnotím po takmer 50 rokoch? Rovnako. Ešte s väčšou úctou k otcom a matkám. Nedávno sme o tom rozprávali s pánmi kaplánmi. Bolo to po vianočných sviatkoch a hovorili sme o náročnosti predvianočného spovedania. Aby sme sa neľutovali, poukázali sme na členky ekonomickej rady, ktoré si odpracovali tiež toľko hodín v práci a ešte prišli počítať a zaúčtovať zbierky. A to majú ešte svoje rodiny...
Pri tejto sv. omši si pripomínate 50-te a 25-te výročie vysviacky svojich rodákov. Prečo som sa pri týchto výročiach podujal kázať? Pretože ma oslovil jubilant, aj keď som mu to vyhováral, že neviem hovoriť panegyrické a veľké reči.
Domnievam sa, že práve preto, že mám takýto názor na kňazský život a rodinný život máme oslavovať. V Lutišskej farnosti mali pekný zvyk. Keď si rodičia, či starí rodičia pripomínali jubileum, zišla sa pred obedom rodina na sv. omši a potom mali v kultúrnom dome posedenie. Na mnohých takýchto slávnostiach som sa zúčastnil. Jubilanti tam nehovorili, ako sa museli obetovať, čo všetko prežili, ale tešili sa, že sa zišli deti, vnuci, rodina. Takto by mala robiť aj farská rodina. Je to známka, že ste dobrá farnosť! Zišli ste sa a tešíte sa, že máte vo svojom strede duchovných otcov, jubilantov.
Toto naše stretnutie, preto nech je oslavou sviatostí manželstva a kňazstva. Spomenul som pojem: Duchovný otec. Je otcovstvo duchovné i pokrvné. Zas by sme mohli porovnávať, ktoré je náročnejšie, bolestnejšie, či radostnejšie. Tak ako vás, rodičia, bolí, keď sa vám deti stratia, tak aj kňaza. Tiež ho bolí, keď sa venuje deťom v škole, v kostole a potom sú z nich márnotratní synovia a dcéry... Aj keď vy, rodičia, to prežívate určite intenzívnejšie. Rovnako ako vy rodičia, i kňaz sa pochválite dobrými deťmi, kresťanmi.
Keď som pôsobil v Detve, tak ako i váš jubilant, po futbale jeden z hráčov hovorí: Počúvam, že máš byť preložený. Keby som mal ja odísť z Detvy, tak zomriem. Aj mnohí z vás ste tiež opustili rodičov i svoje rodisko, aby ste si zložili svoju rodinu. Opúšťate svoje rodiny, aby ste išli do sveta zarobiť...
Na jedných duchovných cvičeniach sa vyjadril Dávid Tencer, môj dávny miništrant a teraz biskup na Islande, takto: Boh ma povolaním uchránil a zachránil pred mnohými pádmi. Preto kňazstvo nepovažujem za honor pre seba, ale dar Božieho milosrdenstva.
Keď takto berieme my kňazi dar povolania, vedie nás to k službe. Môj „šéf“ Jozef Závodský, synovec vášho tunajšieho farára, keď mal prvú sv. omšu v kostolíku na Krivci u Samporov povedal: Keď si uvedomím, že koľkí starí ľudia sa tam vyštverali, pobozkal by som im nohy.
Možno by sme sa mohli ešte pristaviť pri starobe. Kto doopatruje kňaza? Kto doopatruje mnohých z vás? Nie je to bolestnejšie pre vás, ktorí máte deti a tie na vás zabúdajú?
Nakoniec sa zastavme pri kňazstve. Kňazstvo je tajomstvo pre kňazov, pre veriacich i neveriacich. Cítime, že tu ide o niečo veľké a presahujúce človeka. Je to dar Božej lásky. Nebrali to tak i dnešní oslávenci Peter a Pavol? Preto sa dokázali pre Ježiša tak obetovať – dokonca život položiť!
Drahí bratia kňazi, prežili ste kdečo. Ty „zlatý jubilant“ aj prenasledovanie ŠTB a ohrozenie života od nich. A ešte prežijete všeličo! Preto vám, drahí jubilanti, prajem, aby ste sa vždy tešili, že ste kňazmi. Aby ste ani chvíľu neľutovali, že ste počúvli Pánov hlas.
Ako miništrant som počul kázeň o tom ako zomrel v jednej dedine pán farár. Po jeho pohrebe zobral susedný kňaz eucharistiu a zhasol večné svetlo. Bolo to pre mňa nepredstaviteľné! Prajem vám, aby vám nezhaslo svetlo Božej prítomnosti vo vašom živote. Tiež vám prajem, aby nezhaslo to fyzické večné svetlo vo farnostiach, v ktorých ste pracovali a ešte pracujete.
To vám prajem a o to sa modlime.
Makov, 29.6.2018