Uvedenie do bohoslužby:
V dnešnú nedeľu by sme sa na základe Božieho slova mali naučiť dôležitej, základnej pravde. Ovocie, výsledok nášho života, je dôsledok dvoch činnosti: ľudskej aktivity – práci a Božieho daru; zo zasievania človeka a z Božej starostlivosti o úrodu. Je to zrejme aj ž modlitby dňa, ktorú o chvíľu prednesiem: Všemohúci Bože, naša sila a nádej, bez teba ľudská slabosť nič nezmôže; vypočuj naše prosby a ustavične nás posilňuj svojou milosťou, aby sme verne plnili tvoje prikázania, a tak sa ti páčili zmýšľaním i skutkami. Súčinnosť človeka a Boha – to je náš život!
Na úvod bohoslužby sa pýtajme, čo zasievame a či spolupracujeme s Božou milosťou.
Uvedenie do čítaní:
- Ez 17,22-24
Prečítame si úryvok prorokovej rečí, ktorá hovorí o časoch mesiášskeho kráľovstva. Starozákonný ľud bol vtedy v zajatí, ale prorok predpovedá, že bude povýšený. Prorok nám tiež pripomína, že Boh je nielen stvoriteľom, ale i udržiavateľom života. Stará sa o svoj ľud.
- 2 Kor 5,6-10
Žijeme v tele a nevieme si predstaviť, žeby sme boli mimo tela. Pri úmrtí to berieme ako tragédiu. Apoštol to to obrazne volá „byť doma, alebo mimo domu“ a pre neho to nie je nešťastie.
- Mk 4, 26-34
Ježiš nasledujúce podobenstvá zobral z roľníckeho života a z prírody. Týmito obrazmi poukazuje na spoluprácu Boha a človeka pri budovaní Božieho kráľovstva vo svete i v duši človeka.
Prekvapivý rast Božieho kráľovstva vo svete a v nás.
Človek chce poznať budúcnosť a chce budúcnosť mať. Zamýšľame sa nad budúcnosťou svojou i ľudstva. Ak ste počuli, že slnko sa ochladzuje, vyhasne a tým znemožní život na našej planéte, chytá nás prinajmenšom nostalgia.
Našu budúcnosť nám predpovedajú šarlatáni prostredníctvom horoskopov, kariet a kdečoho iného. Nevedia sa zhodnúť. Ešte tak lekári nám vedia oznámiť budúcnosť – samozrejme bolestnú. Tento týždeň sme mali stretnutie z príležitosti výročia vysviacky. Jeden spolužiak (j.T.) hovoril, že minulý rok mu našli veľký nádor na mozgu. Cestou na ďalšie vyšetrenie, ktoré malo určiť možnosť operácie u špecialistu, stretol sestričku. Tá ho ubezpečila o modlitbách a modlila sa aj s jednou starou sestrou, ktorá má veľkú „úspešnosť modlitby“. Nádor sa stratil. Má ešte budúcnosť.
Budúcnosť ľudstva skúma a predpovedá veľa inštitúcií, ktoré hľadajú odpoveď na to, čo nás čaká. Nie je však zhoda ani medzi nimi. Niektoré názory sú optimistické, iné vidia budúcnosť ľudstva tragicky. V oblasti medziľudských a medzinárodných vzťahov by ľudstvo podľa jedného názoru malo smerovať k pokoju a jednote, podľa iného ešte svet čaká veľa vojen, násilia a problémov. A to nehovoríme o ekológii a teda možnosti prežitia človeka.
V tejto súvislosti sa uvažuje aj o zmysle náboženstva. Niektorí tvrdia, že náboženstvo stráca na schopnosti ovplyvňovať svet, iní vidia v terajšej a budúcej dobe veľké možnosti pre náboženstvo. Nie je však v silách nás ľudí predvídať presne, čo nás čaká. Skôr by sme mohli povedať, či chceme, alebo nechceme: musíme sa nechať prekvapiť.
Aj dejiny ako také, ale zvlášť dejiny Cirkvi, sú plné prekvapení. Ak Kristus prirovnáva rast Božieho kráľovstva k zrnku, o ktorom hospodár ani nevie, ako rastie, nepriamo hovorí, že veľa skutočností v oblasti vzťahu medzi človekom a Bohom, medzi náboženstvom a svetom bude prekvapivých.
Ak sa pozeráme do minulosti môžeme sa pýtať: prečo sa Kristus narodil za cisára Augusta práve v Palestíne? Keby sa bol narodil napríklad v Japonsku, iste by malo kresťanstvo dnes inú formu a iné rozšírenie. Ale na to „prečo” nemáme odpoveď.
Kresťanstvo vzišlo zo židovského prostredia a dalo by sa predpokladať, že tam na východe nadobudne najväčší rozmer. A predsa tam sa rozšíril islam a naopak kresťanskými sa stali Gréci a Rimania, ktorých kultúra a tradície boli od biblických veľmi vzdialené. Zasa môžeme len povedať: stalo sa čosi neočakávané.
A keď v stredoveku prežívala Cirkev v Európe veľkú krízu a odpadlo od nej veľa národov, kto by sa bol vtedy nazdal, že zaplaví celú Strednú a Južnú Ameriku a Indonéziu?
Dnes, keď sa čaká, že by to mala byť Európa, ktorá sa nazýva aj „kresťanskou Európou”, ktorá by mala pomôcť vylepšiť beh dejín, tak táto Európa má svoje veľké problémy spoločenské, ekonomické a morálne a akoby čakala pomoc odkiaľsi ona sama. Je to tiež prekvapivé. Alarmujúca je najmä kríza rodín. Niet deti, partneri sa nechcú sobášiť a o sobáš bojujú gejovia a lesbičky.
Ako máme my kresťania pozerať do budúcnosti? Dejiny nás učia, že nie so strachom. Že Boh vie často nečakane prekvapiť. Má to však znamenať, že máme len pasívne čakať a starnúť?
Takýto postoj by bol nebezpečný a proti duchu Evanjelia. Ak sa my nemusíme báť o osud Božieho kráľovstva, to ešte neznamená, že sa nemusíme báť o svoju prítomnosť a budúcnosť. Lebo Božie kráľovstvo nesmieme chápať len kvantitatívne, že koľko bude veriacich na svete, ale aj osobne, či je a bude Božie kráľovstvo aj v nás. A pre nás je rozhodujúce práve osobné Božie kráľovstvo.
Zaiste, že Boh v našom živote sa prejavuje tak isto prekvapivým spôsobom. O nikom sa nemôže povedať, že ten zostane Bohu verný na celý život a iný ho určite zradí. Tak isto nám to potvrdzujú dejiny osobností v Cirkvi.
Asi pred tristo rokmi bola mladá Cirkev v Japonsku prenasledovaná. Jezuiti preto poslali z Európy do Japonska mladého a nadaného člena Krištofa Ferreiru, aby priniesol japonským kresťanom posilu a povzbudenie. V preoblečení za kupca prišiel do Japonska a pustil sa do práce. Založil Spoločenstvo priateľov čaju a Spoločenstvo priateľov poézie, kde sa schádzali kresťania a nevzbudzovali podozrenie. Predsa však neskoršie sa podarilo polícii kresťanov objaviť a počas sv. omše zajať Krištofa Ferreiru a s ním veľa kresťanov. Aké však bolo veľké prekvapenie, že aj po hrozných mučeniach sa nikto z kresťanov nevzdal viery, aby si zachránil život, okrem Krištofa. On sa zriekol viery, aby si zachránil život a sám vyzýval kresťanov do zapretia viery a asistoval pri ich zatýkaní. Trvalo to 19 rokov. Až po týchto rokoch, už ako starý človek, sa znova priznal k viere. Bol hneď zajatý, umučený a popravený. Jeho meno sa nachádza medzi 111 japonskými mučeníkmi. To, čo nedokázal v mladosti, dokázal v starobe. A jasne sa ukázalo, že Boh môže vrátiť semeno viery a umožniť mu vzklíčiť v ktorejkoľvek chvíli života.
Vždy je to dôvod na radosť, keď sa ľudia obracajú k Bohu, To je zázrak rastu Božieho kráľovstva v živote človeka. My sami sa usilujme, aby Boh v našom živote mal stále viac a viac miesta.
Nevieme presne, čo čaká svet a s ním Cirkev v budúcnosti. Vieme však isto, že Ježiš sa o svoju Cirkev postará. Verme ale tak isto, že Ježiš sa chce postarať aj o nás. My mu len v tom nesmieme brániť.
Turzovka, Vigília, 16.6.2018, Turzovka, Dlhá, Kelčov 17.6.2018