Uvedenie do bohoslužby:
Niekedy sa nám môže zdať, že v prírode je chaos. V konečnom dôsledku však vidíme, že Stvoriteľ cez prírodné zákony udržuje poriadok. Najväčší chaos tu robí človek, lebo nemá iba inštinkt a pud ako ostatné živočíchy, ale aj rozum a vôľu. Paradoxne tieto dary málo používa, či dokonca zneužíva.
Dnešné čítania zo Svätého písma to potvrdzujú. Pouvažujme ako je to s nami.
Uvedenie do čítaní:
- Gn 3,9-15
Ľudstvo sa už vo svojej kolíske dostalo vedľa. Hľadalo šťastie mimo Stvoriteľa. Všimnite si ako sa človek po stránke psychologickej vôbec nezmenil. Stále zvaľuje vinu na iných, len aby si nepriznal omyl. Vidíme ako človek protirečí Bohu svojim hriechom a vždy sa chce dostať zo sebaodsúdenia tým, že odsudzuje druhého.
- 2 Kor 4,13-5,1
Svätý Pavol popisuje a na vlastnej koži prežil, čo všetko je treba a aké je to náročné, aby človek znovu získal stratenú harmóniu so Stvoriteľom.
- Mk 3,20-35
Evanjelista Marek v dnešnom odseku opisuje Ježišov úspech a veľký záujem, ktorý vzbudil. Je to zároveň v kontraste s reakciou zákonníkov a príbuzných. Marek predkladá zo všetkých evanjelistov najtvrdšie hodnotenie Ježišovej rodiny.
V dnešnom texte môžeme ďalej sledovať ako Ježiš obvinenia zo strany oponentov využíva na to, aby poukázal na potrebu zjednotenia sa v Duchu, aby sme sa vyhli neodpustiteľnému rúhaniu a patrili do Ježišovej rodiny.
Rodina a duchovná rodina - Cirkev
„Rodičia mi nerozumejú” je stále populárnou témou v populárnej hudbe. Je to moderný fenomén.
Ježišova rodina
Ak hľadáte príklady dobrých vzťahov rodič – dieťa v antickom svete, pravdepodobne by sa Biblia nemala nachádzať v našom krátkom zozname zdrojov. Možno až na knihu Tobiáš v Biblii nenájdeme pekný príklad a vzor. Nenachádza sa ani v Ježišovej širšej rodine. Práve kvôli, či aj kvôli ozdraveniu rodín prišiel Pán Ježiš.
Dnešný úryvok z Markovho evanjelia naznačujú, že vzťah Ježiša s jeho vzdialenejšou rodinou bol dosť napätý. Dnes sme čítali: Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“ Čo sa asi dopočuli? Osočovania na Pána Ježiša: Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“ Keby ho chceli zobrať pre tieto útoky, mohlo to byť aj dobromyseľné. Chceli Ježiša uchrániť. Veď Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema boli pre nich autoritou pre vzdelanie i pre to, že prišli z mesta Jeruzalema. Požívali v národe veľkú úctu. Prišli, aby zistili, čo to Ježiš robí. Museli uznať, že sú to zázračné skutky a keďže nechceli prijať, že je prorok (tobôž Syn), preto povedali: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“
Priznajme si, že sa nám zle počúvajú vyjadrenia o Ježišovi typu: Pomiatol sa, je posadnutý... Javí sa nám to ako rúhanie. A tak to bral aj Pán Ježiš, ktorý sa k tomu vyjadruje: Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“ Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“ Taký vzťah k nemu považuje za neodpustiteľný hriech. A je to úplne logické. Ako môže niekomu odpustiť, ak ho považujú za pomäteného, alebo posadnutého zlým duchom. Taký nemá Ducha Svätého.
V čo je hlavný problém? Galilejčania i zákonníci čo prišli z Jeruzalema nevedeli (nechceli) pochopiť, kto je Ježiš naozaj. Podľa náboženských autorít je posadnutý Satanom. Veď ako ináč by mohol robiť také veci! Jeho rodina predpokladá, že stratil rozum. V dávnom prostredí boli tieto diagnózy zhruba ekvivalentné.
Táto scéna podčiarkuje ako tí, ktorí boli na popredných miestach v spoločnosti, neboli otvorení pre Ježiša, ešte neboli schopní vidieť ho ako Božieho posla – tobôž Syna. Keďže Ježiš oznámil a opätovne poukázal na Božie zámery pre rozkvet ľudstva, mnohí nemohli pochopiť charakter jeho posolstva. Dezorientoval ich.
Je možné, že Ježišovi príbuzní boli zúfalí, že ich nepodporoval, ale chodil po Galilei ako, podľa nich, samozvaný prorok. Alebo možno ho chceli, ako Mesiáša, mať pre seba, pre svoje politické ambície. Niektorí autori hovoria, že by chceli radšej revolúciu namiesto hlásania a uzdravenia chorých. Evanjelium Marka to nevysvetľuje
Rodina – vzor pre Cirkev
Pristavme sa pri týchto slovách: Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“
On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.“
Je to dobrá správa pre ľudí, ktorí sa snažia identifikovať s Ježišom a jeho posolstvom. Je to tiež dobrá správa pre apoštolov i najstarších čitateľov Marka, ktorí sa ocitli odcudzení od ich biologických rodín (porovnaj Mk 10, 28-30). Bola to však zlá sprava pre Ježišových príbuzných a možno i pre zákonníkov, ktorí to mohli načítať ako narušenie rodiny a tým sociálnej stability.
Ježiš tu definuje kritériá pre tých, ktorí tvoria jeho pravú rodinu - Cirkev. Tie prekračujú vtedajšie predstavy o rodine. Rodina bola v 1. storočia primárnymi sociálnymi a hospodárskymi jednotkami spoločnosti. Ježiš si robí nárok, že jeho „duchovná rodina“ nebude tvorená krvnými vzťahmi alebo príbuzenskými väzbami, ale tým, že jej členovia plnia Božiu vôľu.Niet divu, že sa niektorí ľudia o ňom hovorili, že sa pomiatol a chceli ho zabiť.
Ježiš bol sotva prvým mysliteľom, ktorý používal rodinné pojmy na to, aby opísal členstvo v hnutí alebo v skupine. Napriek tomu sa jeho popis „duchovnej rodiny“ – budúcej Cirkvi, zdal jeho súčasníkom nebezpečný. Prečo? Považovali to za porušenie spoločenského poriadku. Čo znamená pre Ježiša „ jeho rodina”? Pre Ježiša je jeho rodina spoločenstvo ľudí spojených vo zväzku, aby hľadali a plnili vôľu jeho Otca.
Hodnota rodiny v Cirkvi
Ježiš nezrušil rodinu ako základnú a potrebnú bunku spoločnosti a Cirkvi. Ježiš presmeroval hodnoty rodiny, do širšej rodiny – Cirkvi.
Staré hodnoty rodiny nie sú chybné, jednoducho preto, lebo sú staré alebo dávno založené. Rodinu – manželstvo Ježiš očisťuje. Ako muža a ženu ich stvoril – hovorí. Deformácie v rodine pripisuje tvrdosti ich srdca (vyčíta to farizejom). Hovorí: Čo Boh stvoril, človek nech nerozlučuje. Preto sa nečudujme, že kresťania sú v prvých líniách boja za ochranu rodiny.
Ježiš nechce nikoho vytrhávať z rodiny. Veď je prirodzené, že dospelý človek musí opustiť rodinu, aby založil svoju vlastnú rodinu, alebo opúšťa rodinu, aby pomáhal vytvárať duchovnú rodinu – aby celý mohol slúžiť Evanjeliu.
Turzovka, Vigília, 9.6.2018