Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Vo všetkých dnešných čítaniach je reč o pokání a odpustení v súvislosti so vzkrieseným Pánom. Nie je možné myslieť a hovoriť len o Ježišovom utrpení na kríži. Máme, žiaľ, len pobožnosť krížový cesty, ale nie už pobožnosť „činnosti zmŕtvychvstalého Pána“. Je treba myslieť a vedieť, že Ježiš teraz stále pôsobí ako vzkriesený Pán. A podlá svedectiev našich dnešných úryvkov z Písma i niektorých ďalších (Jn 20,23; 1 Kor 15,17) vyplýva, že odpustenie hriechov je zo zmŕtvychvstania!

Nezabúdajme, ak prosíme o odpustenie - aj teraz na začiatku bohoslužby – prosíme zmŕtvychvstalého Krista.

Exegéza čítaní (Podľa P. Ing. Aleš Opatrný):

  1. Sk 3,13-15.17-19

V 13. kapitole Skutkov sa hovorí o uzdravení chromého, o výsluchu pred veľradou a uprostred tohoto textu stojí Petrovo kázanie, ktoré nie je len rečou o Ježišovi, ale pre poslucháčov aj výzvou k obráteniu.

Dnešný úryvok predstavuje práve časť tohoto kázania Židom. Peter ukazuje veľmi príkry kontrast medzi odmietnutím Ježiša Židmi a medzi jeho prijatím a povýšením od Otca. Boh ich otcov (a teda pravý Boh) sa hlási k tomu, koho oni zavrhli. Peter ale túto vec nevidí beznádejne - pripomína ju preto, aby ich vyzval k obráteniu. Je to vlastne výzva k prijatiu Božieho daru, pretože bez tohoto daru nemôžu byť človeku zahladené hriechy.

Toto však platí podnes. Nech už je človek akokoľvek usvedčený z hriechov, má a môže sa obrátiť, aby dospel k odpusteniu.

  1. 1 Jn 2,1-5a

Opäť výzva k nádeji a vlastne i výzva k obráteniu. Veta: On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta je neuveriteľne optimistická. Za to zlé, čo tu bolo, čo je a čo bude, je už raz navždy daná obeť. Inými slovami: Všetko môže byť odpustené, Boží dar zmierenia je pripravený. Ide len o to, obrátiť sa, teda prijať to, čo Boh pripravil.

Tato pravda je často zabúdaná. Občas niekto propaguje, že je treba uzmieriť Krista. Ale podľa Písma on sám je naším zmierením.

  1. Lk 24,35-48

Všimneme si zvláštny charakter správ o stretnutí so Vzkrieseným. Nie je tam celkom nič urobené preto, aby sa zvýšila vierohodnosť týchto správ pre poslucháča. Žiadny dôkaz, žiadna ohromujúca zvesť. Častejšie je tam vidieť rozpaky tých, ktorí sa s Ježišom stretávajú. Opäť je tu výzva k dotknutiu sa, ktorá nie je vlastne akceptovaná. Je tu ale radosť a údiv - dva sprievodné znaky pri stretnutie s obšťastňujúcim tajomstvom. Tiež samo stretnutie so Vzkrieseným nie je zrejme chápané izolovane ako podklad k viere. Podobne ako u cesty do Emauz, i tu je doraz na svedectvo Písma, ktoré však nie je automatické. I tu Pán musel otvoriť myseľ učeníkov, aby Písmu rozumeli (na rozdiel od farizejov a zákonníkov, ktorí poznali a nerozumeli).

V 48. - Ježišova zvesť sa dáva po zmŕtvychvstaní do pohybu, tento pohyb sa nemá zastaviť a Ježišovi učeníci sú toho svedkami. Nedá sa ale prehliadnuť, že to, čoho sú svedkami, vychádza stále z Ježiša, nie z iného zdroja.

LORDSKÁ VIERA

Anglický lord v hoteli. Zaklope úctivo na susednú izbu a poprosí o pohár vody. O chvíľu opäť zaklope pozdraví a poprosí o pohár vody. Tretíkrát zaklope, pozdraví a dlhým ospravedlňovaním, že zas ruší, poprosí o pohár vody. Pýtajú sa ho k čomu to potrebujú, že mu môžu dať viac. Lord: V izbe mi horí.

Pointa je zrejmá. Niekedy je treba dať nabok všetky konvencie a zalarmovať okolie. Najdôležitejšie bolo hasiť.

Dôležitosť situácie, okamihu je často tak veľká, že vylučuje všetko ostatné.

Odkedy k apoštolom pribehla udýchaná Mária Magdaléna, nič nemalo byť pre nich tak dôležité ako prázdny hrob, a ešte podstatnejšie, prečo je prázdny. Ukradli Ježišovo telo, alebo je pravda, že vstal z mŕtvych? Čo sa stalo?

Apoštoli možno a Emauzskí učeníci iste, boli ako ten anglický lord. Miesto toho, aby zalarmoval okolie, prosí o pohár vody. Emauzskí učeníci miesto toho, aby skúmali či je pravdivá reč o Ježišovom vzkriesení, utekajú z miesta činu. Až keď sa k nim pridal Zmŕtvychvstalý a spoznali ho, vrátili sa do Jeruzalema a porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. A to bola prvá veta dnešného evanjelia.

Títo Emauzskí učeníci rozprávajú o svojej skúsenosti „Jedenástim a iným“, ktorí o Ježišovom zmŕtvychvstaní nepočuli prvýkrát, ale ktorí tiež výslovne potvrdzujú pravdu o tom, že Ježiš žije: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ A preto prekvapuje ich „lordské“ správanie, ktoré popisuje evanjelista Lukáš a ktoré sme dnes počuli: Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. Preto sa nám môže zdať dosť zvláštne, že keď uprostred nich zastane sám Ježiš, všetci svorne podľahnú zmätku a strachu a myslia si, že vidia ducha. Preto ich Ježiš musí opätovne presviedčať a upokojovať slovami: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.

Nie je asi spravodlivé obviňovať ich z výnimočne vysokého stupňa tvrdošijnosti (zatvrdlivosti srdca). Nám sa totiž nezriedka stáva to isté. Aj my sme schopní svorne vyznávať vieru v zmŕtvychvstalého Krista, či dokonca obdivuhodne citovať všetko, čo je o ňom napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch a vzápätí panikáriť, ak sa náhodou v našom živote Ježiš objaví takým spôsobom, ako sme ho nečakali. No, priznajme si, správame sa ako veriaci v zmŕtvychvstanie?! Prečo? Zas sme pri tom „lordovom správaní“. Veríme, alebo neveríme v Ježišovo zmŕtvychvstanie? Nie sme náhodou ako Emauzskí učeníci? Miesto toho aby sme veci skúmali, odchádzame od podstaty života a ubolení ideme kde-kade! Bojíme sa uveriť v zmŕtvychvstanie, lebo by to zmenilo náš život.

Možno sa ospravedlňujeme, že naša situácia a situácia tých z evanjelia je podobná iba čiastočne. Dosť výrazný rozdiel (medzi nimi a nami) vidíme v tom, že Ježiš dáva možnosť svojim učeníkom, aby sa ho dotkli a vlastnými rukami sa presvedčili, že naozaj má telo, a dokonca pred nimi zje podaný kúsok pečenej ryby. Tu si ozaj môžeme povzdychnúť, že takúto príležitosť sme my nedostali.

Ozaj sme ju nedostali? Nemáme takých svedkov, ktorí svedčia o Ježišovom zmŕtvychvstaní? Ale sú! Je to existencia Cirkvi. Myslite, žeby z takého malého spoločenstva ustráchaných, poväčšine nevzdelaných rybárov pretrvala Cirkev až dodnes. A počúvate pritom aké mala a má chyby, akí nehodní boli pápeži... A Cirkev tu je! A podľa jej zakladateľa Ježiša Krista ju brány pekelné nepremôžu. Keďže sme sem prišli (do kostola či na web) aj my o Zmŕtvychvstalom svedčíme. A svedkami nemusia byť ani svätci, ktorí naozaj uverili v Ježiša a „nelordsky“ zalarmovali svoje prostredie. Môže to byť váš spolupracovník, ako v nasledujúcom dialógu na pracovisku. Jeden robotník, bývalý miništrant, teraz nepraktizujúci vieru, zvrchu pozerá na kolegu, že chodí do kostola a nevie niečo dôležite z katechizmu. On mu skromne hovorí: Žiaľ neviem. Ale jedno viem, pil som, rozpadávala sa mi rodina, ale teraz ako žijem s Ježišom všetko sa vylepšilo. Uveril. Preňho Ježiš vstal z mŕtvych.

Aj keď nemôžeme vidieť, ako si priamo pred nami pochutí na kúsku pečenej ryby, on sám nás uistil, že uňho „platí“ každý kúsok „niečoho na jedenie“, ktorý s láskou podáme niekomu zo svojich blížnych (Čo ste urobili jednému z... viď Mt 25,31-45).

Samozrejme, nie je to „úplne to isté“ ako vtedy v Jeruzaleme a spôsob, ako videli Ježiša učeníci pred jeho nanebovstúpením je zásadne odlišný od spôsobu, ako Ježiša „vidíme“ my. Aj keď sa o skutočnosti Ježišovho tela nemôžeme presvedčiť dotykom vlastných rúk, Ježišovo vzkriesené telo v Eucharistii nie je menej reálne než vtedy v Jeruzaleme Zmŕtvychvstalý Ježiš je však stále „úplne ten istý“ a pri „lámaní chleba“ mu môžeme s dôverou podávať čokoľvek, čo sa v našom živote odohráva ako je radosť z vydareného výletu, zlosť nad pokazenou písomkou, nadšenie z perspektívnych plánov, únavu z komplikovaných vzťahov s kolegami, potešenie z úprimného priateľstva, nedorozumenie v manželstve, radosť zo zdravých detí, bolesť z nepochopenia... On je skutočný tak, ako sú skutočné naše radosti a starosti, a určite nenechá „padnúť na zem“ to, čo mu podáme. Môže to však uchopiť ináč, než si predstavujeme. Práve preto, že naozaj vstal z mŕtvych a žije. Preto Ježišovo zmŕtvychvstanie nech alarmuje nás a cez nás i naše okolie.

Turzovka, vigília 14.4.2018, Turkov, 15.4.2018




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.