Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do sv. omše:

Je márne chcieť prehĺbiť svoje kresťanstvo, zlepšiť svoj duchovný život iba pracou na sebe, snahou, zvýšeným konaním zbožných skutkov a neobnoviť (a často dôkladne neopraviť) náš obraz Boha. P. Jan Evangelista Urban kdesi napísal: “Človek je taký, aký má obraz Boha”.

I kresťania často veria v Boha - strašiaka nebo policajta, alebo naopak v Boha - neškodného dobráka (“milý Pánbíček”). V Boha, ako ho poznal Izrael, a v Boha - Otca nášho Pána Ježiša Krista, veria len niektorí.

Pohľad do Starého zákona v nasledujúcich pôstnych nedeliach nám ukáže Boha, ktorý sa stará, ktorý je neuveriteľne angažovaný pre človeka, Boha verného a spravodlivého, ktorý zlo neprehliada, ale prekonáva ho štedrosťou svojho milosrdenstva a zľutovaním. Izraelský Boh zmluvy je Boh verný, ktorý zaväzuje seba samého omnoho viac, k väčším veciam, než svojho partnera, totiž Izrael (tu v zmluve po potope ešte nediferencovane celé ľudstvo). Tento Boh stojí v zmluve verne cez všetky odpady Izraela a dovedie ho v Ježišovi Kristovi k naplneniu.

My v tomto naplnení žijeme. Jeho “tvarou” je cirkev. V nej človek nachádza záchranu ako v Noemovej arche a je ďalej posielaný do života, ako ti, čo opustili Noemov koráb, avšak v istote Božej záchrany, v istote zmluvy, ktorou sa Boh voči človeku viaže. Je teda treba si znovu “prezrieť” náš vlastný obraz Boha a pýtať sa, či s Božou vernosťou voči sebe samému počítam, či sa cítim byť účastníkom zmluvy, či teda tiež žijem z daru, ktorý mi Boh v zmluve dáva. 

Exegéza čítaní (Podľa P. Ing. Aleš Opatrný):

  1. Gn 9,8-15

Písmo sväté nenecháva nikdy človeka na pochybách v tom, že iniciatívu vo vzťahu medzí Bohom a človekom má vždy v prvom rade Boh, a že táto iniciatíva je v prípade vyvoleného národa iniciatívou zachraňujúcou. A tak i po potope, po hroznom dôsledku ľudskej pýchy, je tu z Božej strany nielen ponúka, ale i uzatvorenie zmluvy.

Tato zmluva je neuveriteľne jednostranná: Boh v nej zaisťuje budúcnosť všetkému živému, zaväzuje sa, že sa potopa nebude opakovať. Od ľudí sa v tej chvíli ešte nežiada nič. Dúha je znamením zmluvy, znamením, ktorá môže človeku veľmi často a prakticky kedykoľvek a kdekoľvek pripomenúť Boží záväzok.

  1. 1 Pt 3,18-23

Potopa očistila ľudstvo a po nej bola ponúknutá nová budúcnosť ľuďom, budúcnosť zaistená zmluvou. Krst znamená však omnoho viac. Je to očistenie, tiež novou zmluvou, ktorá zaisťuje večnú budúcnosť a neuveriteľné naplnenie, totiž Božie kráľovstvo, večný život.

My sme ďaleko od potopy a tiež ako kresťania ďaleko od tohto nového očistenia - od  krstu. Žijeme teda v novej zmluve.

Pôstna doba nám má umožniť plnšie obnoviť, objaviť a prežívať túto situáciu istoty novej zmluvy. 

  1. Mk 1, 12-15

Dnešný úryvok má dve témy: Ježišovu prípravu na verejnú činnosť, včítane pokušení a ďalej najstručnejšiu charakteristiku Ježišovho kázania (V 15).

 Prvá téma asi zostane v pozadí - u Marka je vyjadrená najstručnejšie, u Matúša a Lukáša je vyrozprávané omnoho bohatšie. V 15. je vlastne vyjadrená celá Ježišova činnosti s dôsledky pre človeka:

 - “naplnil sa čas”: v Biblii čas len tak neubieha.

 Boh má svoj plán, veci idú podľa neho k svojmu naplneniu. A tak keď sa naplní čas, môže sa iba určitá vec stáť (ako sa Márii naplnili jej dni a porodila svojho jednorodeného - Lk 2, 6-7)

 - “priblížilo sa Božie kráľovstvo” - toto jedinečné priblíženie sa Boha k človeku, do jeho života, je definitívne. My sami žijeme v tejto plnosti časov, do ktorej sa pri Ježišovom príchode dospelo. Božie kráľovstvo je realitou v našom živote, i keď trpíme tým, že sa toto kráľovstvo ešte nepresadilo (a v tomto svete nepresadí) vo svojej plnosti, a je tu teda stále zlo (porov. Rím 8,19).

 - “obráťte sa” súvisí s príchodom kráľovstvá.

 Nedá sa obrátiť kamkoľvek. Ani od hriechu kamkoľvek nie! Ide o to, obrátiť sa k Bohu, ktorý v Kristovi prichádza, k jeho kráľovstvu, k jeho milosti. Inak: “Hľadať Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť” a dúfať, že “ostatné nám bude pridané”.

 Oba pojmy, Boží kráľovstvo a obrátenie (pokánie), majú pre ľudí zmysel dnes len vtedy, Keď nie sú prázdnymi náboženskými floskulami, ale keď sa dôjde k ich skonkrétneniu v živote dnešných ľudí.

 Samo Boží kráľovstvo je vec akási neuchopiteľná (porovnaj: “Božie kráľovstvo nie je tu alebo tam, je medzi vami”). Ale je to zároveň vrcholná ponúka človeku. Človeku je ponúkané bohatstvo, moc, uspokojenie všetkých potrieb, sláva, nadradenosť, nezraniteľnosť, pohodlná existencia, a medzí všetkými týmito vecami môže človek voliť Otca, ktorý sa k nemu obracia v Kristovi svojim slovom, svojou milosťou a tento dar môže vidieť ako najväčší a jeho získaniu podriadiť vo svojom živote všetko. Boh potom i v jeho živote kraľuje (a spolu s ním teda pravda, láska, odpustenie), Boh, ktorý sa priblížil so svojou obdarovávajúcou, odpúšťajúcou milosťou až na hranicu naše bytosti je “vpustení dovnútra”.

A “konať pokánie”, “obrátiť sa”? To v prvom rade neznamená robiť niečo nepríjemného, ale znamená to obrátiť sa k niekomu, obrátiť sa do určitého smeru: ku Kristovi, a podľa neho k Otcovi, ísť za Kristom cestou, ktorá k Otcovi smeruje. To dnes znamená obrátiť sa z mnohých ciest úspechov, konformity, pohodlia, „zabehnutosti“, “normálnosti”, po ktorých ľudia šliapu a stáť sa (nie zámerne!) tak trochu bláznom, netuctovým človekom, tým, kto má odvahu byť (neokázalo!) iným.

Úvaha pre deti: Maškrtnosť

Hlavné hriechy sa volajú preto, lebo sú základom pre ďalšie pády.

Posledné sme sa stretli 17.12.2017 keď sme hovorili o Milošovi Jedošovi. Teda o hneve.  

Dnes budem hovoriť o ďalšom hlavnom hriechu ktorý sa volá obžerstvo. Však je to škaredé slovo. Čo by to mohlo byť? Prečo sa tak volá? Po zvieratách?  Neprávom. Veď zvieratá vedia kedy majú dosť.

Preto budeme hovoriť o tom jemnejším slovom – nazveme tento hriech maškrtnosť, alebo nemiernosť.  

GITKA MAŠKRTKA 

Keby ste mali možnosť pozrieť sa na deti, ktoré chodili do kostola v jednom mestečku, nemohli by ste si nevšimnúť bacuľaté dievčatko s dvomi vrkočmi a s úsmevom na tvári. Volá sa Gitka. Ma len mamičku, otecko jej pred niekoľkými rokmi zomrel. Aj preto Gitka by svoju mamičku nedala za nič na svete, snažila sa byť dobrou, pomáhať mamičke a o všetkom jej vždy rozprávala. Lenže aj na Gitku si jeden posvietil jeden z hlavných hriechov... Ako to začalo?

Gitka chodievala takmer každý deň na nákup staručkej susede, ktorá mohla chodiť už len o palici. Babka bola veľmi rada, že Gitka je ku nej taká dobrá a že sa s láskou o ňu stará. Vždy sa jej chcela nejako odvďačiť; raz jej dala cukríky, či čokoládu, alebo pár eur. Gitka nechcela peniaze, veď ona jej nepomá­hala kvôli peniazom, ale babka jej ich dala aj nasilu. Tak si Gitka našetrila dosť peňazí. Premýšľala takto: O mesiac bude mať mamička narodeniny, kúpim jej nejaký pekný darček a urobím jej radosť. Ale tu to začalo: „Ale veď nemusíš kúpiť mamičke veľký darček, ona sa poteší aj z maličkosti. Peniaze môžeš aj inak využiť. Vyber si z pokladničky peniaze a skús sa pozrieť do obchodu či nemajú nejakú dobrotu“. Gitka, pretože bola len predsa maškrtka poslúchla tento hlas v sebe. Zapáčilo sa jej to a postupne brala peniaze z pokladničky a kupovala si čokolády, cukríky...

Mama sa len čudovala, čo sa stalo keď Gitka začala nosiť domov takmer celú desiatu, ktorú jej dala do školy. Začala jej dohovárať a strachovať sa o ňu, či nie je chorá, keď jej nechutí jesť. Ale Gitka na to nehovorila nič. Aby mala pokoj od mamičky rozhodla sa, že desiatu bude hádzať do kontajnera a tak nejeden čerstvý maslový chlebík so salá­mou a zeleninou skončil v kontajneri. Gitka maškrtka si tak zvykla na ná­kup sladkostí, že bez nich by už ani nevydržala. Keď jej stará suseda dala peniaze za pomoc, veru sa už neodťahovala, ale vždy nastrčila rúčku. Pomáhala babke už len kvôli peniazom.

Spolu s kamarátkami Janou a Evou sa dohodli; že budú chodiť do cukrár­ne na dobrý zákusok. Vždy bude platiť jedna z nich. Keď sa potom Gitka vrátila z cukrárne domov a mamička navarila obed, dobrú polievku, Gitka často len zamrnčala, kývla plecom a povedala, že ona takú polievku jesť nebude. Mamičku to veľmi trápilo, myslela si: „Čo sa to len s Gitkou stalo? Veď ona nebola nikdy preberačná, vždy zjedla; čo som navarila! Aj jej správanie je akési čudné, nie je chorá?" Svedomie Gitke maškrtke vyčítalo, že to preháňa so sladkosťami a trápi mamič­ku. Ale vždy, keď sa chcela polepšiť, zasiahlo pokušenie a odradilo ju od polepšenia.

K narodeninám kúpila Gitka mamičke len jeden kvietok, pretože už nemala peniaze vo svojej pokladničke, všetky minula na maškrty. Mamička na narodeniny plakala, pretože cítila že Gitka nie je voči nej taká úprimná ako bývala. Nevedela si to vysvetliť. Ale Gitka len mlčala a čudne sa správala.

Deti, aj vy si radi pomaškrtíte? Snáď nejestvuje dieťa čo by nemalo rado sladkosti. To nie je nič zlé, že máte radi cukríky čokoládu. Ale všetkého veľa škodí ako sme to videli aj na príklade Gitky maškrtky. Pre svoju maškrtnosť vyhadzovala desia­tu do koša. Klamala mamičke a spôsobovala jej bolesť. Skúste zistiť v tomto týždni ako to vyzerá s vašou maškrtnosťou.

Čo by ste poradili Gitke aby zvládla pokušenie? Čo poviete, nie je na to aj pôstna doba. Máme sa učiť zriekať.

Ferko škôlkar má mladšiu sestru a keď dostali návštevu, Kristínka chcela aby si ju všímali. Keď nie, tak začala plakať. Ferko hovorí: Teta, nevšímajte si ju, ona to vždy robí, chce, aby len ju počúvali. Ak ju rodičia nebudú vychovávať, bude ako Gitka.  Vy ste už veľkí, vy sa musíte aj sami učiť ovládaniu. 

 

Modlíme sa: 

Bratia a sestry, dievčatá a chlapci, vstúpili sme do obdobia štyridsaťdňového pôstu. Pripomíname si svoj krst a konáme nápravu nášho života.  Prosme Pána, aby sme tento čas pôstu využili na zbavenie sa nedostatkov a mohli radostne sláviť veľkonočné sviatky.

(Volajme: Obnov nás, Pane, a vyslyš naše prosby.)

  1. Modlime sa za kresťanov na celom svete,aby sme zachovávali prikázanie lásky. 
  1. Modlime sa za naše deti, aby neboli prieberčivé a netrápili rodičov 
  1. Modlime sa za všetkých núdznych, aby sme mali ochotu im pomáhať. 
  1. Modlime sa za nezamestnaných, aby našli vhodnú prácu za spravodlivú odmenu.  
  1. Modlime sa za nás samých, aby sme sa vedeli zriekať v prospech iných.  
  1. Modlime sa za nás všetkých, by sme si uvedomili, že mnohí ľudia hladujú a my sa prejedáme. 

Pane, Bože náš, vypočuj naše prosby, udeľ nám všetky potrebné dary a daj,

aby sa naše konanie zhodovalo s tvojimi prikázaniami.

Skrze Krista nášho Pána. 

Turzovka, 18.2.2018

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.