Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

 Dnes si pripomíname posviacku baziliky Najsvätejšieho Spasiteľa v Ríme, nazývanú Lateránska, ktorá je sídelným kostolom pápeža ako rímskeho biskupa, a teda aj jeho hlavným kostolom.

 Je pri tzv. Lateránskom paláci, ktorý pôvodne patril rímskej rodine Lateránov. Túto rodinu zničil cisár Nero (54-68) a zabral jej majetok pre štát. Cisár Konštantín Veľký (306-337) po udelení slobody kresťanstvu, daroval palác pápežovi, aby ho používal ako svoje sídlo a pri ňom vybudoval baziliku Najsvätejšieho Spasiteľa. Baziliku posvätil pápež Silvester I. 9. novembra 324.

My si túto posviacku pripomíname preto, lebo ako pápežov kostol je symbolom jednoty Cirkvi.

 Uvedenie do čítaní:

 1. Ez 47, 1-2. 8-9. 12

Prorok nám v prvom čítaní hovorí o tom, čo bude znamenať chrám v časoch Mesiáša. Tým chrámom je Cirkev i každý kostol. Voda je tu symbolom božieho požehnania.

 2. Kor 3, 9c-11. 16-17

Sv. Pavol nám povie o tom, že sa nebudujú iba hmotné chrámy ale aj duchovné a tým vysvetľuje aký zmysel má stavanie kostolov

 3. Jn 2, 13-22

Evanjelista popisuje ako Mesiáš, Ježiš Kristus prišiel do chrámu, očistil ho a poukázal na budovanie duchovných chrámov, ktorým je ľudské telo.

 

BOH V NAŠOM PRIESTORE

 Pri pasení kráv sme si s bratom „stavali“ dom. Stavanie spočívalo v tom, že sme si jeho pôdorys vyznačili zapichnutými vetvičkami. Pamätám si na ten zvláštny pocit domova. Človek má zakódované to známe: Zasaď strom, postav dom. Človek vytvára priestor, kde si pozýva tých, ktorých má rád. Priestor časový i klasický.

Človek od nepamäti tiež vyznačoval a vytváral priestor pre stretnutie s božstvami i Bohom. Nachádzal si čas a budoval priestor.U Slovanov to boli posvätné stromy - lipy a háje zvlášť pre Perúna – Paroma. Keď poviete: Parom ťa zobral, ako keby ste povedali: Nech do teba udrie blesk. Vidíte ako to zotrváva do dnešného dňa.

Starozákonný ľud mál oltáre, stánok a neskôr chrám.

Situácia, v ktorej sa nachádzal starozákonný ľud v dobe videnia proroka Ezechiela, ktoré sme počuli v prvom čítaní bola bolestná. Boli vlastne babylonskí zajatci a oplakávali jeho ruiny. Jeruzalemský chrám bol totiž zničený, okolo roku 590 pred Kristom.

Ezechiel sa na základe popísaného videnia snaží posilňovať izraelský národ v zajatí dôverou v milosrdného Boha, ktorý znova obnoví ich národ, Jeruzalem aj chrám. Prorok rozpráva nešťastným zajatcom o novom chráme, z ktorého bude na všetky strany vytekať živá, pramenistá, čistá voda, voda, ktorá všetko oživí a uzdraví. Ten chrám predstavuje novozákonné Božie kráľovstvo. Pramene vody zas znamenajú Boha, prameň živej vody (Jer 2, 13), prameň všetkého šťastia, ktorý sa prostredníctvom Ekklezie - Chrámu - Cirkvi, rozlieva do celého sveta.

Proroctvo sa splnilo, chrám bol obnovený, vošiel do neho Mesiáš, očistil ho a založil Cirkev, ktorá sa stala duchovnou silou (vodou) pre všetky národy.

Čo znamenal chrám pre prvých kresťanov?

Prví kresťania neopustili hneď starozákonný, už zbytočný chrám. Veď Ježiš nahradil všetky obety jedinou obetou na kríži. S chrámom však boli spätí. Zhromažďovali sa v Šalamúnovom stĺporadí na modlitbách a tam aj apoštoli kázali. Na Lámanie chleba- eucharistiu sa schádzali po domoch. Chrámy s baptistériami stavali v časoch uvoľnenia prenasledovania. Po roku 313 keď Cirkev dostala slobodu stávali väčšie chrámy. Dnes sa slávi výročie posviacky Lateránskej baziliky, ktorú dal postaviť cisár Konštantín. 9. 11. 324 bola posviacka Silvestrom I. Keďže je hlavným kostolom nástupcu sv. Petra, slávime ho v celej Cirkvi.

Čo myslíte, stačí nám vybudovať chrám z tehál či betónu? Napríklad chrám, ktorý Židia budovali 46 rokov? Alebo chrám, ktorý si postavili naši predkovia? Dokážu tieto neživé tehly, poukladané na seba, oživiť a naplniť šťastím a uzdraviť svet okolo nich?

Dokážu. V tom prípade, ak pomôžu budovať duchovný chrám - ľudí. Je tu Ecclesia - Cirkev, chrám Ducha Svätého, chrám vytvorený každým jedným z nás, chrám každého jedného z nás. Veď sme počuli otázku sv. Pavla v Prvom liste Korinťanom: "Neviete, že ste Boží chrám, a že vo vás prebýva Boží Duch?" (1 Kor 3, 16) – 2. čítanie.

Je dobré, keď oslavujeme posviacku chrámu. Robili to aj Židia v Jeruzaleme. My si pripomíname posviacku a patróna na hody. Bolo by veľmi málo, keby sme ostali iba pri oslave, hodoch. Veď práve to kritizoval Kristus v dnešnom evanjeliu, keď vyhnal jarmočníkov z chrámu.

Kristovi ide o mnoho viac. On chce, aby sme boli naozaj šťastní, preto chce, aby sme v sebe budovali živé chrámy, chrámy Ducha Svätého, novozákonné chrámy, z ktorých by vytekala voda lásky, porozumenia, živá voda evanjelia, ktorá jediná dokáže uzdravovať tento svet.

Kedy to je? Kedy sa to stane?

Martin Buber píše:

Rabín Mendel di Kozik sa pýta svojich vzdelaných hosti: Kde býva Boh? Oni sa prekvapene zasmejú: Čo za otázky to kladiete? Či svet nie je plný jeho slávy? Rabín si sám odpovedá: Boh býva tam kde ho pustíme.

Áno, Boh napĺňa celý svet, v ňom žijeme hýbeme sa a sme. Ale nemusí bývať práve v našich srdciach, v našich myšlienkach, našich postojoch, a potom ani v našich skutkoch. Takže Boh je všade, ale nemusí byť aktívny práve v našom priestore, ak mu robíme prekážky, nevpustíme ho do nášho života.

Otvorme sa Pánovi. Poprosme ho o pomoc, aby stavba nášho duchovného chrámu rástla a aby sa z neho vždy mohutnejšie rozlievala živá voda Evanjelia na všetkých ľudí, s ktorými sa stretáme. Stavajme dom života s Kristom.

Turzovka, vigília, 9.11.2014