Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Mnohí prepadajú pasivite a strácajú záujem o všetko, pretože si myslia, že to ináč na svete nikdy nebude. Niektorí sa obzerajú po lepšej alternatíve, po inej ceste. Dnešné Božie slovo nám dáva nádej. Ponúka sa nám lepšia životná cesta, cesta Božieho kráľovstva.

Je tu nepretržitá výzva: „Zmeňte svoje názory, zmeňte svoje zlé návyky. Staňte sa mojimi učeníkmi! Poďte so mnou budovať Božie kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja!“

Rozbor textu ( Podľa P. Ing. Aleš Opatrný)

  1. čítanie, Jon 3, 1-5.10

 Snáď by sme o takejto situácii i snili - kázať pokánie celému mestu a to dokonca s kladným ohlasom. Hneď ale cítime, že to je dnes nemysliteľné, že by nás skoro nikto nepočúval. A asi tomu tak je. V tom sa situácia zmenila (i keď Jonáš nie je kniha historická, je to poučné rozprávanie - scéna kázania a ohlas na ňu je ideálny obraz).

Isté je, že cez všetky zmeny ostáva Božia ochota a vôľa hľadať strateného človeka a poverovanie ľudí službou zmierenia, možnosť obrátiť sa. A toto vlastne vôbec nie je málo.

  1. čítanie, 1 Kor 7, 29-31

Na prvý pohlaď to môže vyzerať ako výzva k nezodpovednosti, alebo ako reč z iného sveta. Je tiež možné, že človeku, ktorý trpí neistotou životných vyhliadok, nestabilitou dnešných manželstiev a podobne, sa zdajú tieto slová ako pomerne ľahké východisko z núdze.

Pavol toto všetko nepíše preto, aby viedol kresťanov ľahkou, lacnou cestou preč od starostí. Sú povedané ako výraz správneho ocenia tohoto sveta. Vzhľadom ku Kristovi sa všetko stáva relatívnym, pretože absolútnou hodnotou je len Božia láska, prejavená v Kristovi Ježišovi. Tá bude trvať bez prestania (1Kor 13). Všetko ostatné je pomíňajúce, a preto má byť s touto láskou porovnávané.

Evanjelium, Mk 1, 14-20

Náš text má dve časti:

- počiatočné Ježišovo zvestovanie (14- 15)

- povolanie prvých učeníkov (16-20).

 Oba diely zachytávajú počiatok Ježišovho diela. Počiatok znamená u Mareka tiež pôvod, a to pôvod vo svojej bohatej, i keď nerozvinutej plnosti.

Prvá časť obsahuje plnosť Ježišovho zvestovania spracovanom súčasne teologicky i misionársky. Ukazuje skĺbenie diela Krstiteľa i diela Ježišovho (14 a). V centre hlásania stojí slovo „(Božie) evanjelium“. Výraz, ktorý má len u Mareka a Pavla takýto ústredný význam.

Stretáva sa tu Eschatologické radostné posolstvo Deutero-Izaiáša a misijné kázanie kresťanskej cirkvi. Je to eschatologické slovo, ktoré Ježiš prináša a ktoré obec kresťanov nesie ďalej.

Druhý oddiel, 1, 16-20, patria tiež k plnosti počiatku. I keď toto slovo samo nie je použité, pôsobí už z nasledujúcom úseku (1, 22.27), ide o slovo (plná) moc - grécky exusia. Mocou tohoto splnomocnenia Ježiš povoláva štyroch mužov priam s vladárskou autoritou, aby sa dali na cestu s nim. Rovnakú plnú moc, akú cítime v 1, 15 a, ktorá je v nasledujúcej scéne výslovne zdôraznená, pôsobí i tu.

Plnej moci slova, zodpovedá plná moc činu. K počiatku patrí, že Ježiš je hneď obklopený kruhom učeníkov. Tým je od počiatku ukázané, že k Mesiášovi patrí nasledovanie, podstatne k nemu patrí „ľud“, Boží ľud. Pojem „Ježiš a jeho učeníci“ je od tohoto miesta v Markovom evanjeliu používaný stále. To avšak nie je mienené popisne, ale ekleziologicky. Avšak i popisne sa dá konštatovať, že tu bol okruh mužov, ktorí k Ježišovi patrili, teda okruh jeho učeníkov. Ale na tom Markovi záleží menej, než na skutočnosti, že sa v tejto skupine nachádza akoby v jadre prítomná cirkevná obec, že práve tam vzniká. Keď sa teda Marek pozerá na počiatky mesiášskeho Ježišovho diela, patrí mu k tomu podstatne skutočnosť povolania učeníkov.

Tým sa tiež vysvetľuje pozoruhodná kompozícia odseku. Po 1, 15 by sme čakali skôr napojenie oddielu 1, 21, totiž nadväzujúce predstavenie a praktické ukázanie hlásania evanjelia v plnej moci. Tak totiž Marek skutočne vníma perikopu 1, 21-28. Chce v nej teoretický obsah 1,15 prakticky demonštrovať. Z tohoto hľadiska vyzerá dvojitá scéna povolania učeníkov 1, 16-20 ako vsunutá a obsahove oslabujúca. V skutočnosti sa však i tu deje eschatologické dielo: počiatok zhromažďovania mesiášskeho ľudu. S ohľadom na literárnu formu patria 1, 14 n k zhrňujúcim správam, 1, 16-20 k textom, ktoré znázorňujú povolanie učeníkov. (W. Trilling)

K veršom 14-15:

Vieme, že evanjelium je radostná správa (zvesť). Menej jasné v mysliach kresťanov je to, že obsahom Ježišovho kázania neboli predovšetkým ani nové predpisy, ani morálne poučenie, ani informácie o nejakom tajomne, ale táto radostná zvesť sama (1, 14). Čo je jej obsahom? V úplnosti to vysvetľujú všetky štyri evanjelia a Pavol. Ale ak chceme slovné zhrnutie, potom ich asi najlepšie nájdeme u Lk 4, 17-21- „Obsah evanjelia“ je vlastne známy už vo Starom zákone, napr. u Izaiáša. Ježišovo hlásanie je najprínosnejšie v tom, že ohlasuje prítomnosť tohoto evanjelia. To, čo píše Izaiáš, sa už nesľubuje, to sa už deje. V podstate to hovorí Mk 1, 15 a. Čas sa naplnil, nečaká sa teda už na budúcnosť. To, čo Boh pripravil, to sa práve začína diať. Čo to je? To, čo sľuboval Izaiáš. Inými slovami: Božie kráľovstvo sa priblížilo. Pre vtedajšieho veriaceho Žida to znamenalo, že sa priblížilo (začalo diať) všetko to skvelé, čo Boh sľúbil, čo od neho čakali. Inak: začal mesiášsky čas.

Ježiš najskôr oznamuje, čo urobil pre ľudí Boh. Až potom hovorí o tom, čo od ľudí žiada: obráťte sa, a verte evanjeliu!

Obrátiť sa neznamená iba „polepšiť sa“, (ako nešťastne prekladá Petro). V hebrejčine a aramejčine to znamenalo skôr: vráťte sa domov, tam, odkiaľ ste vyšli. Teda k Bohu, ku Stvoriteľovi, k tomu, ktorý si vyvolil národ.

Druhá časť výzvy: „verte evanjeliu“ dodáva odvahy. Nie je to nebezpečné vrátiť sa ku spravodlivému Bohu, i keď sme hriešnici. Evanjelium hovorí, že je milostivý rok Pánov, kedy sa odpúšťajú dlhy (Lk 4, 19), hovorí, že Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného syna (Ján 3,16). Obrátiť sa môžeme preto, že veríme evanjeliu, a naopak, vieru v evanjelium začneme uskutočňovať tým, že sa obrátime.

Ostáva ešte poznámka k pojmu „Božie kráľovstvo“ (u Matúša „nebeské kráľovstvo“). Pre synoptikov je to centrálny obsah Ježišovho kázania, u Jána, ktorý tento výraz temer nepoužíva, tomu odpovedá asi tak pojem „večný život“.

Čo nie je Božie kráľovstvo? Nie je to ľudský výtvor, produkt ľudskej činnosti. Nie je to cirkev. Nie je to len a iba to, čo niekedy príde. Nie je to niečo, čo je mimo ľudí. Nie je to pozemská moc.

A čo to je? Je to súhrn všetkého, čo dobré môže dať Boh už tu na zemi človeku a čo dovŕši na konci časov. Niečo, čo má kontinuitu medzi časom a večnosťou. Niečo, čo je v človeku (ľuďoch, kresťanoch), a čo napriek tomu nie je identické so žiadnou ľudskou spoločnosťou. Je to Božia vláda v človeku, ktorá slobodu človeka naplňuje, ktorá ju nelikviduje. Je to to, čo dá Boh človeku (ľudom), keď ho vpustia do svojich životov. Je to zároveň to, čo nám Boh sľúbil, kam nás uvedie v plnosti po skončení tohoto sveta. Je to niečo, čo človek môže reálne tu na zemi zakúsiť, čim ale žiaden človek nedisponuje.

Volaní pre...

Do roku 1989 bol komunistami obmedzovaný počet prijatých do seminára.

Takže ak aj niekto bol povolaný nasledovať Ježiša, ako apoštoli v dnešnom evanjeliu, nemohol sa oficiálne v seminári pripravovať za kňaza. Preto mnohí študovali tajne. Po roku 1990, keď padli prekážky, vznikli nové semináre, aby sa vyhovelo záujemcom.

Samozrejme neberú všetkých. V prijímacej komisii je napr. aj psychológ, skúmajú sa pohnútky. Ak je starší, či má prácu, kde pracuje... Aby pohnútkou nebol únik z niečoho, hľadanie sebauplatnenia (ak to nenašiel inde)...

Pán Ježiš s týmto, zdá sa, nemal problémy. Apoštolovia mali prácu (Jakub a Ján aj podnikali - zanechali otca aj s nádenníkmi). Niektorí boli dobre situovaní (Matúš určite).

Pán, tak ako vtedy, aj teraz povoláva preto, lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo. Povoláva do svojho kráľovstva.

A Božie kráľovstvo samozrejme nie je iba pre apoštolov a ich nasledovníkov – biskupov a kňazov. Pán prišiel pre všetkých a všetkých volá.

Pánovo volanie je tu teda pre všetkých. My sme rôznymi cestami zachytili jeho volanie. Dokonca o jeho príchod prosíme.

Deti som sa pýtal, kde sa modlíme, aby sme vedeli odpúšťať. Nik nevedel (pritom sa všetci vedia a dúfam aj modlia Otčenáš). Uvedomujeme si, že hneď v druhej prosbe sa modlime v Otčenáši o príchod Božieho kráľovstva? Ako si ho predstavujeme? To je ťažko si predstaviť, ja sa o to nejako nepokúšam. Viď vyššie exegézu – posledný odsek.

Skôr si máme uvedomovať, že sa približuje. Je už aj v tomto svete, teda našom živote. Fridrich Heer napísal knihu s príznačným názvom: Večnosť začína dnes, teda Bože kráľovstvo. Z toho vyplýva potreba vnášať ho do terajšieho, nášho života.

Jedno je isté: Bože kráľovstvo je inakšie ako ľudské. Keď uväznili najväčšieho proroka Jána Krstiteľa a zavraždili ho, vtedy povedal Ježiš: Priblížilo sa Božie kráľovstvo. Už aj prichádza. Prichádza vždy vtedy a tam, kde sa pretrpí zlo a urobí dobro. Preto aj kajajte sa a verte evanjelium. Vyzerá to ako protiklad: Evanjelium radostná zvesť – prečo pokánie? Ježiš ohlasoval radostnú zvesť, že sa máme kajať? To nie, nemá zmyslel kajať sa, prekonávať niečo ťažké, ak niet motivácie, ak nevidíme, že sa to oplatí.

Ježiš najskôr oznamuje, čo urobil pre ľudí Boh. Až potom hovorí o tom, čo od ľudí žiada: obráťte sa, a verte evanjeliu!

Obrátiť sa neznamená iba „polepšiť sa“... Viď vyššie exegézu - k veršom 14-15.)

Kto ochotne prekoná zlo, ak nemá nádej? Kto sa prekoná, aby konal dobro ak to nemá zmysel? Preto nemajú mnohí ľudia zmysel života. Lebo nemajú evanjelium. Nepoznajú Krista.

Božie kráľovstvo je pre nás nádejou. Môžeme si to prirovnať zážitkom niektorých baníkov. Predstavte si privalených baníkov. Je to ťažké si predstaviť. V tme, málo kyslíka, ... beznádej. Čo môžu robiť – aspoň kým majú silu kopú, snažia sa vlastnými silami zachrániť. Vzdajú to po čase, keď nevidia možnosť záchrany!

Naraz počujú, že sa k nim dobýjajú záchranári. Dodá im to silu, aj oni kopú aby sa priblížili. Zároveň dávajú najavo, že žijú.

Nie sme volaní do seminára, ale všetci sme volaní k nádeji, lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo. Prosme aby prišlo Božie kráľovstvo, aby sme sa mu otvorili a prijali ho.

Staškov, 21.1.2018

Pozri tiež: http://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/62-3-nedela-v-cezrocnom-obdobi




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.