Uvedenie do bohoslužby:
Znovu k nám prichádza posvätná noc, ktorá znamená pre svet nový záblesk nádeje. Je totiž znamením, že Boh neodníma človeku svoju pomoc, že sa nenechá zo sveta vyhnať, ale stále znovu do neho nachádza cestu. Tato noc hlása, že to Boh robí z lásky.
Aby sa v dnešnej noci Božia láska mohla zrodiť i v našich srdciach, ľutujme teraz svoje vlažnosti a prosme za odpustenie svojich hriechov.
Uvedenie do čítaní:
- Iz 9,1-6
Myslím, že väčšina z vás pozná už od detstva krásne Izaiášove verše, ktoré si teraz budeme čítať. Je to Magna charta ľudstva, hľadajúceho Boha. A tak si teraz tie ľúbezné verše hovorme v srdci.
- Tit 2,11-14
Tiež svätý Pavol nám dnes vysvetľuje dôvod našej vianočnej radosti.
- Lk 2,1-14
Teraz si vypočujme, ako nám správu o narodenia Pána zaznamenal svätý Lukáš. Ten Betlehem, o ktorom si tu budeme čítať, je teraz všade tam, kde sa tajomstvo Božieho narodenia uskutočňuje v ľudskom srdci.
POĎTE KU MNE VŠETCI
V jednom kysuckom periodiku som si zo zvedavosti pozrel odpovede kysuckých osobnosti na otázku ako prežívajú Vianoce. Iba jeden, samozrejme okrem pána biskupa V. Judáka, sa priznal k viere a posolstvu Vianoc. Ostatní hovorili o pečení, užití si oddychu, byť s priateľom... Máme to my „osobnosti“!
Vy, zdá sa, chcete prežiť sviatky ináč. Čo vás previedlo v tak neobvyklú hodinu von z domu - sem do kostola? Rád by som urobil anketu.
Nebolo doma pekne útulne, teplo? Kde na svete je miesto, kde sa unavený človek cíti lepšie, než doma. Kde lepšie posedieť, než doma medzi svojimi, medzi dobrými priateľmi. - A keď nie sú priatelia, doma sa dá aspoň ľahnúť do teplej postele, usnuť, zabudnúť na všetko.
Ale sú veci, na ktoré sa proste zabudnúť nedá:
Sú hodiny, v ktorých sa nedá spať.
Je túžba, ktorú neprehluší ani hlučná spoločnosť.
Je trápenie hlbšie ako priepasti sveta.
Sú otázky, ktoré ti žiaden človek nezodpovie.
Sú temnoty, ktoré ani poludňajšie slnce nevyjasní.
Sú bremena, ktoré ani najpevnejšia ruka neodníme.
Ľudská radosť i bieda, ľudská túžba po láske, to všetko vedie človeka k Tomu, ktorého ľudstvo hľadá už po tisícročia, vedie človeka k hľadaniu Boha.
Vás priviedlo sem hľadajúce srdce.
V tejto hodine tu máme všetci šancu, stretnúť sa so svojim Bohom. Hovorím: Všetci! Nie len tí, čo sa zaslúžilí tak veľmi, aby im bola udelená zvláštna pochvala.
Nie len ti, čo majú také zvláštne zásluhy, aby dostali medailu za odmenu.
„Poďme ku mne všetci,“ hovorí náš Pán. Vy šikovní, i vy ťarbaví. Vy prezieraví, i vy nevidiaci. Vy poslušní, i vy hluchí.
Náš Pán je dosť mocný, aby mohol pomôcť všetkým. Náš Pán je dosť dobrý, aby chcel pomôcť všetkým.
Poďme teda!
Ale nemali by sme kam a za kým prísť, - keby Boh sám neprišiel v ústrety nám.
Veľkosť Vianoc nie je v tom, že ja, človek, kráčam do kostola.
Veľkosť Vianoc je v tom, že Boh kráča v ústrety mne, človeku:
Ten, ktorý je sama Večnosť, vstupuje do ľudského času. Ten, ktorý je Najmocnejšia praenergia kozmu - stáva sa bezmocným deckom. Ten, ktorý je Svätý, Číry, Čistý - stáva sa účastníkom našej biedy.
Boh sám prichádza, aby nás spasil. Prichádza k nám ako brat k bratovi, ako človek k človeku, ako milujúci k milovanému.
Ale prečo sa tu schádzame práve v noci? Prečo spievame: „Tichá noc, svätá noc?“ Prečo sa tu ospevuje noc a nie deň?
Všimnete si, že obe najdôležitejšie mystéria kresťanstva, mystéria ľudského vykúpenia sa odohrávajú v noci - ako Narodenia, tak i Zmŕtvychvstanie Pána.
Sú tiež svatky dňa, svetla: Zjavenie Pána, Nanebovstúpenie, Zoslanie Ducha svätého. Ale cez Vianoce a Veľkú noc je noc dobou, kedy sa Božie tajomstvo zjavuje svetu.
Uprostred noci hlásajú oba sviatky víťazstvo svetla. Hlásajú, že nie je už na tomto svete temnoty, ktorých by sme sa museli báť, že nie je už na svete stmievanie života, v ktorom by nesvitali zore večného dňa. Hlásajú, že tá stála dráma človeka - boj medzi svetlom a tmou, rozhodovanie medzi áno a nie - speje k večnému, radostnému, svetlému ÁNO.
Preto my, kresťania, slávime svätú noc, pretože sme deti svetla. Preto môžeme pozerať do tmy, pretože už dobre vieme, kde je tej tme koniec, a že jej už je koniec.
Kresťan vie, že jeho noc už Božia láska premenila v jasné a radostné Vianoce. Preto prichádzame cez svätú noc do kostola, aby sme si to znovu uvedomili, aby sme sa o tom znovu uistili, aby sme sa potešili radosťou anjelov a pastierov:
„Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul v temnotách nikto, kto v neho uverí.“
Poďme sa teda spoločne prihlásiť, celým srdcom, so všetkou dobrou vôľou, medzi tých, ktorí chcú v Ježiša veriť a ktorí ho chcú radostne nasledovať.
Semeteš, Turkov, 24.12.2017