Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Asi nik nemá rád čakanie. Je k nemu treba cnosť v dnešnej dobe nevídanú: trpezlivosť. Tohoročný advent ako keby nám vyšiel v ústrety. Dnes už slávime aj štedrý deň. Máme maximálne krátky advent a veľa sme toho nestihli.

V tohoročnom advente teda už nemáme možnosť niečo vylepšovať; preto aspoň oľutujme naše zanedbanie dobrého. 

Uvedenie do čítaní:

  1. 2 Sam 7,1-5.8b-12.14.16

Človek zvykne v čase pohody zabúdať na tých, ktorým sa nedostalo takého daru. Tiež často zabúdame ďakovať za to, čo sme dostali od rodičov, blízkych od Stvoriteľa. Zdá sa, že Dávid je výnimkou. Počúvajme. 

  1. Rím 16,25-27

Výnimka potvrdzuje pravidlo. Podobne ako Dávid, aj apoštol národov svätý Pavol nezabúda ďakovať Bohu a velebiť ho. Počúvajme koľko chvály a oslavy Boha dal do jednej vety! 

  1. Lk 1,26-38

Ak sme v súvislosti s dnešnými čítaniami obdivovali Dávida a Pavla za ich oslavovanie Boha, tak v evanjeliu, ktoré budeme počúvať, musíme obdivovať mladučkú Máriu za rozvážnosť a dôveru v Boha.

POCHYBNOSTI VO VIERE - HRIEŠNE?

Možno sa vám už stalo, že ste niekoho vnímali úplne ináč, aký v skutočnosti bol.

Napríklad sa vám javil veselý, bezstarostný a s prekvapením ste po čase zistili, aké má veľké problémy a starosti. A začali ste ho obdivovať, ako to všetko zvládol.

Aj život Panny Márie často vnímame ako farebno-gýčový. Pritom to nemala vôbec jednoduché. A vôbec to nemala jednoduché práve vtedy, keď pri nej pristal krásny anjel s ľaliou v ruke – ako to často vidíme na obrazoch.

Túto časť Lukášovho evanjelia o zvestovaní mladému dievčaťu Márii, že sa má stáť matkou Mesiáša, sme už počuli mnohokrát. Tiež poznáme i mnoho vyčačkaných obrázkov, kde je táto udalosť vymaľovaná ako idylka bez tieňa problémov: Mária pôvabne kľačí na kľačadle v útulnom prostredí, kam otvoreným oknom vlietajú s poslom Božím i hrkútajúce holúbky, anjelici a všade je plno ružičiek.

Nebude nám preto dnes ľahké vytušiť, o čo v tejto správe ide a ako sa týka nás, nášho života.

Predovšetkým: Vtedy to pre Márii nebola žiadna idylka.

Zvážte – Mária bola veľmi mladučká. Predstavte si nejaké mladé dievča z okolia (napríklad jedno z pripravujúcich sa na birmovku), ktoré majú „strašné“ problémy z toho, že majú kučeravé vlasy a musia si ich žehliť (vraj sa to robí), alebo jej vlasy majú inú farbu ako chce (prefarbuje sa bežne), ktoré sú „na prášky“ z toho, že chlapec si nevšimol ich, ale kamarátku, že má o kilo viac... a ak si predstavíme, aké problémy riešila Mária, tak ju musíme obdivovať.

Čo musela riešiť? Najskôr, či je pri zdravom rozume, či je normálna. Nepreblyslo jej mysľou, či anjel nebol len fantázia, kým sa to neprejavilo na jej organizme? Potom musela riešiť svojho snúbenca Jozefa. Mohla nemyslieť na to, že Jozef bude mať problémy s jej tehotenstvom? Ako mu to vysvetlí?

Nebolo veru ľahké prijať posolstvo anjela, keď tomu nerozumela – a ako by aj mohla – a keď, prinajmenšom tušila, že s tým budú komplikácie.

Nebolo vôbec ľahké povedať: Som služobnica Pána a v tomto postoji aj vydržať.

Všimnime si detailnejšie dve veci:

Striedme slova evanjelia sa totiž zmieňujú o dvoch ťažkostiach Panny Márie: najprv, že to nemohla pochopiť, a potom, že sa bála.

I my sa ocitáme vo svojom živote v podobných situáciách: Mávame pochybnosti vo viere a bojíme sa.

Ako sa zachovala Mária?

Počujeme Máriinu pochybnosť: ako sa to stane? Ale Mária nevyžaduje žiadne rozbory a dôkazy, uspokojí sa s teológiou srdca: prejaví oddanosť voči Bohu, ktorá dôveruje a nepýta sa prečo. Dôverou v Boha prekonáva i druhú ťažkosť, strach: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha!“

Pochybnosti

Ako sa máme v pochybnostiach správať?

Predovšetkým, nezatvárajme pred nimi oči. Mnoho kresťanov trpí akýmsi predsudkom, že mať pochybnosti je niečo neslušného, čo sa dobrému kresťanovi vôbec ani nemá prihodiť. Preto sa ostýchajú hovoriť o ťažkostiach viery s kňazom, s domácimi, ba ani sami sebe ich nechcú pripustiť a zatlačujú ich do podvedomia, miesto aby sa po vzore Márie v pochybnostiach celkom proste a otvorene pýtali: Ako sa toto môže stáť, ako je toto možné?

Ak ti teda napadne nejaká pochybnosť vo viere, nič si z toho nerob. Pýtaj sa. Hľadaj odpoveď. Ale drž sa i naďalej príkladu Márie - veľké problémy si s tým nerob. Povedz si: „Pán Boh vie, ako to je, to je hlavné, a ja na to časom tiež prídem.“ Ak uvažujete nad otázkami viery, mnohé sa vám časom vyriešili a preto dôverujeme vedeniu Ducha svätého, že zvládneme aj aktuálny problém.

Strach

Potom je tu ľudský strach. Konkrétne strach z Boha! Keby sme naozaj mysleli na to, čo hovoríme, nastalo by pri omšovom Otčenáši asi veľké ticho tam, kde sa hovorí: „Buď vôľa tvoja.“ My sa Pána Boha bojíme. Bojíme sa jeho vôle! My sme počuli príliš mnoho strašidelných historiek už v Starom Zákone, akým krutým skúškam podrobuje Boh svojich verných (Jób, Abrahám), že sme si vytvorili uprostred svojej zbožnosti to najbezbožnejšie tvrdenie, ktoré človek kedy vypustil z úst: „Koho Boh miluje, toho krížom navštevuje.“ To je čisto pohanská predstava. Ako sa nebáť takého Boha, ktorý prejavuje svoju náklonnosť svojím obľúbencom tým, že ich strká do najrafinovanejších malérov! Veľa raz i životopisy svätých sú vykreslene práve z pohľadu utrpenia. Akoby ich svätosť bola v tom, že veľa trpeli.

My i cnosť nazvanú „Bázeň Božia - bohabojnosť“, chápeme ako povinnosť veriaceho báť sa Boha a jeho trestov.

Možno ste si, vy zbehlejší všimli, že v Katechizme Katolíckej cirkvi vôbec nie je stará katechizmová hlavná pravda: Boh dobrých odmeňuje a zlých tresce. My sami sa totiž tresceme!

Katechizmus Katolíckej cirkvi toto slovíčko tresce, či trestá ma iba dvakrát. A úplne v inom zmysle!

2272 Formálna (vedomá a dobrovoľná, a nie iba materiálna) spolupráca pri potrate je ťažký hriech. Cirkev trestá tento zločin proti ľudskému životu kánonickým trestom exkomunikácie... Tu by sa skôr mohlo dať slovo: „postihuje“.

2223 Rodičia sú prví zodpovední za výchovu svojich detí. ...„Kto miluje svojho syna, často ho tresce a syn mu bude neskôr potechou. Kto si dobre vychováva syna, bude mať z toho osoh“ (Sir 30,1-2). To je citát zo Starého zákona a vhodnejšie by bolo „vychováva“.

Neboj sa! Povedz i ty Bohu svoje: ÁNO!

A tu sme na prahu Vianočného tajomstva. Začína veľká chvíľa Zvestovania i v mojom, v tvojom živote. Budeme prežívať, že sa narodil Kristus Pán, že Boh prišiel, aby za nás zomrel a vstal z mŕtvych.

Boh prichádza a to všetko ponuka osobne tebe: chceš? Boh ti chce dať za tvoju smrť svoj večný život, ale pýta sa ťa, ako sa pýtal Márie. - Čaká i na tvoje privolenie, na tvoju spoluprácu.

Bez tvojho súhlasu by sa márne - pre teba márne - narodil, márne zomrel, márne vstal z mŕtvych.

Mária si nechala záležitosť vysvetliť a povedala ÁNO. To sa dnes čaká i od nás. Nielen postaviť jasličky, nielen spievať koledy, nielen ísť na polnočnú! I od teba sa čaká, že vyjadríš Bohu svoju ochotu žiť podľa zásad evanjelia.

Môžem vám ohlásiť radostnou zvesť: ste pokrstení - ste kresťania - našli ste milosť u Boha! Povezme teda dnes s Máriou i my, každý z nás, Bohu svoje životné ÁNO - v spoločnom vyznaní viery.

Turzovka, 24.12.2017