Farnosť Turzovka

Iz 61,1-2a.10-11, 1 Sol 5,16-24, Ján 1,6-8.19-28

Chlapci a dievčatá.

V piatok bolo na rorátoch veľa miništrantov. Akolyta im povedal, aby došli aj v sobotu,  nie ako minulú, keď nebol nik. Jeden miništrant na to reagoval poznámkou: Ešte to! V sobotu si chce pospať. Keď mu povedal, aby večer šiel spať skôr a ráno vstal, tak povedal, že chce pozerať filmy. A veru nebol ani on ani ostatní. Iba jeden malý prvák.

Aby mohli ráno vstať, potrebujú sa ovládať. V čom? Už večer ísť načas vstať.

Keby ráno vstali vydali by svedectvo, že majú radi Pána Ježiša.

Dnes sme počuli o jednom mužovi, ktorý vydal svedectvo o Pánu Ježišovi.

Počuli sme to v evanjeliu: Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.

Bol veľmi skromný. Veď sa vyjadril: On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“

Už sme si povedali, že na ceste za Ježišom máme rôzne prekážky. Voláme ich hlavné hriechy. Doteraz sme hovorili o: Pýche, lakomstve, závisti, lenivosti. Premáhať ich, znamená svedčiť o Ježišovi.

Dnes si povieme o chlapcovi, ktorý sa volal Miloš. Aký hlavný hriech ho opantal?

Miloško sa často-krát bez príčiny hneval, jedoval, hádzal sa o zem, trucoval.

Hoci sa Miloš aj rozhneval, hneď ho to prešlo a veľmi to ľuto­val zvlášť, keď neposlúchol rodičov. Mrzelo ho to a chcel sa po­lepšiť. Ale sa mu to nedarilo, naopak sa to veľmi horšilo. Najmä potom ako začul ako sa z nižšieho ročníka rozprávali, že je mocný a báli sa ho. Dával to každému najavo.  

Raz išiel okolo Zdenko a Milošovi sa zdalo, že sa z neho smeje. „A nech sa smeje" - po­myslel si Miloš.  Potom si však povedal: „Si hlúpy, ak si to necháš. Pozri, teraz si šepká s inými, určite sa smejú z teba! Posmievajú sa ti, že si tučný!" Milošovi udrela krv do hlavy. „No, čo ste sa smiali?" - zaútočil na spolužiakov. "Zdenko roz­prával jeden vtip" - odpovedali chlapci. „To určite o mne, čo?" Hneď odhodil tašku, skočil Zdenkovi okolo krku a zhodil ho na zem a kopal ho nohami. Ostatní chlapci stáli celí zhrození. Po­tom Miloša od Zdenka odtrhli, ale ten mal horúcu hlavu, kopal, hrýzol, bil všetko okolo seba. Chlapci sa potom spoločne pustili do Miloša a obránili Zdenka.  „Oni sa všetci postavili proti mne, všetci ma napadli, desiati proti jednému. Zbabelci! – však ja im ukážem.

Zle bolo, že matka ho zastávala. Keď sa raz vrhol na mladšieho chlapca a suseda naň skríkla, tak mama povedala: „Staraj sa o svoje detí“. A hovorievala: „Dieťa nesmieme pokarhať pre inými. Ja ho doma potrescem.“

Tak sa stalo, že sa všetci Milošovi – Jedošovi (ako ho volali) vyhýbali, lebo kde bol on tam boli stále hádky, hnevy, na­dávky. Kto by sa chcel kamarátiť s takým chlapcom? Tak sa stalo, že na školskom výlete bol celkom sám. Keď prišli k ryb­níku, učiteľ im dovolil si zaplávať, bolo leto. Do vody mohli ísť len tí, čo vedeli plávať. Miloš sa vyzliekol do plaviek a chcel si ísť zaplávať. „Ale máš krivé nohy!" - usmial sa a žar­tovne Ferko, ktorý nevedel plávať a preto sedel obleče­ný na brehu. Nemyslel to zle, žart mu len tak vyšiel z úst. Veď Ferko by ani muche neublížil. Ale Milošovi viacej nebolo treba. Skočil na spolužiaka a zúriac od hnevu ho hodil do vody. Ferko urobil vo vode pár bezmocných pohybov a ponoril sa. Chlapci sko­čili za ním a trvalo to hodnú chvíľu, kým sa im podarilo Ferka vytiahnuť z vody a umelým dýchaním mu zachrániť život. Za to dostal Miloš jedoš trojku zo správania na vysvedčení.

„Aj moji rodičia sú proti mne, všetci, všetci sa proti tebe postavili! Fero si to zaslúžil, trošku vody mu nezaškodilo“ – hovoril si.

 Keď mama povedala Milošovi, aby pri­niesol zo záhrady zeleninu, Miloš nahnevane skríkol: „Prečo vždy len ja - prečo nerozkážeš aj druhým?" Mama sa len prísne pozrela a dala mu zaucho. Zaucho zaúčinkovalo tak, že Miloš sa ešte via­cej rozzúril a kopol do mamy a odišiel.

A to je už naozaj strašné, udrieť vlastnú matku, pravda?

Videli ste deti, kam vás až môže priviesť hnev a vzdor! Pouč­te sa z tohto aj vy. Predsavzatie do tohto týždňa bude: ovládaj sa!

Nie vždy musí byť po vašom a nie všetko, čo sa vám páči musíte mať. Zvlášť dajte si pozor, aby ste neboli drzí, nevďační voči svojim rodičom, a by ste ich nezar­mucovali svojou neposlušnosťou a tvrdohlavosťou. 

Modlime sa:

Bratia, sestry a deti, prosme Pána, ktorý je blízko, aby naše srd­cia pretváral radosťou a nádejou z očakávania jeho spravodli­vého príchodu.

(Volajme: Príď, Pane Ježišu.)

1. Modlime sa za všetkých pokrstených, aby vedeli ako Ján Krstiteľ všetkým ľuďom svedčiť o Ježišovi, prosme Pána.

2. Modlime sa za naše rodiny, aby sme sa v nich vedeli ovládať a tak žiť v láske, prosme Pána.

3. Modlime sa za miništrantov, aby svojim ovládaním dávali príklad všetkým ostatným, prosme Pána.

4. Modlime sa za nás samých, aby sme ako Ján Krstiteľ vydávali svedectvo skromnosti a chránili sa hnevu, prosme Pána.

5. Modlime sa za prvoprijímajúce deti, aby rástli v dôvere v Pána Ježiša a radi sa k nemu obracali v modlitbách, prosme Pána.

6. Modlime sa, aby nám naši rodičia pomáhali pri ovládaní sa, prosme Pána.

Pane Ježišu, vyslyš naše prosby a daj, aby sme si čoraz lepšie uvedomovali, že chceš byť prítomný uprostred nás v mnohorakých spôsoboch, a tak žiješ a kraľuješ na veky vekov.

Turzovka, 17.12.2017