Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Čo je to Božie kráľovstvo? Cirkvi veľmi záleží na tom, aby sme si o ňom urobili dobrú predstavu. Už po tretiu nedeľu za sebou sa tým zaoberajú liturgické čítania. Po dvoch podobenstvách o vinici, prichádza dnes tretie podobenstvo o hostine.

Naše nedeľné zhromaždenie a hostina je predobraz nebeskej hostiny. Ako sa na ňu tešíme? Ako sa ponáhľame k Pánovmu stolu? 

Uvedenie do čítaní 

  1. Iz 25,6-10a

Ako slávnostnú kráľovskú hostinu, dokonca bez náznaku smútku a smrti, tak nejako si prorok predstavuje príchod mesiášskeho kráľovstvo. 

  1. Flp 4,12-14.19-20

Svätý Pavol nám v nasledujúcej epištole prezrádza kde sa v ňom brala sila k úžasnej činnosti, ktorú konal.

  1. Mt 22,1-14

Božia trpezlivosť s neochotou človeka je veľká, nekonečná. Ale ľudský život nie je nekonečný. A tak je pre každého z nás veľmi dôležité, čo nám hovorí Pán Ježíš v nasledujúcom podobenstve.


NEMOŽNÁ HISTORKA

„To dnešné evanjelium je nemožná historka. Niečo také sa vôbec nemôže prihodiť. “ - Tak vyhlásil jeden poslucháč. - „Že som niekam pozvaný a nemám čas prijať, to sa môže stáť. Že som niekam pozvaný a nechce sa mi, to sa tiež stáva. Že pozvanie založím, zabudnem naň a ani sa neospravedlním, i to je ľudské. Ale že by niekto bol nezdvorilý k poslovi, ktorý ho prichádza pozvať, že by ho niekto dokonca zabil, to sa mi zdá akosi za vlasy pritiahnuté.

A žeby kráľ, ktorý zve na hostinu - a kráľ je v podobenstve predsa obrazom dobrého Boha Otca, že by sa ten kráľ rozčúlil a vyhodil hosťa, ktorý nie je patrične oblečený - to už je úplne absurdné.“

I vám sa možná toto podobenstvo zdá tak trochu nemožné. Lenže Pán Ježiš nehovorí v ňom o Nebeskom otcovi, ale o ľuďoch, svojich súčasníkoch, starozákonnom ľude, ktorý hanobil a zabíjal prorokov – poslov Božích. Prirodzene nastavuje zrkadlo i nám. Ukazuje, ako nemožne sa často voči Bohu správali a správajú ľudia, ako nemožne sa často správame aj my.

Kto sú to poslovia Boží, to už vieme - boli to proroci, boli to apoštolovia, dnes sú to kňazi.

„Osud proroka

- to je príslovečný výraz. Osud proroka má ten, kto je odmietaný, pohŕdaný, prenasledovaný. Apoštolovia, až na jedného, všetci zomreli násilnou smrťou, boli zabití. Od Štefana až po naše dní nemajú kňazi nikdy a nikde na ružiach ustlané.

Pozvaní, čo neprišli?

Koľko je nás tu v kostole - a koľko pokrstených ľudí, kresťanov, býva v obvode našej farnosti? Koľko je katolíckych rodín! Kde tu ide do kostola len babička a ostatní si idú po svojich záujmoch. Kde sú otcovia, kde je mládež, kde sú deti? Všetci sú pozvaní, ale všetci si myslia, že to, prečo zostali doma, je dôležitejšie, než účasť na hostine Božích detí.

Mansoni autor prvého románu Snúbenci, dostal v nedeľu poobede návštevu. Priateľ mu hovorí: Čo si taký rozladení? On: Nebol som v kostole. Priateľ: Veď vaši hovorili a aj badať že si prechladnutý. Spisovateľ: Áno, odhovorili ma, ale keby som niečo vyhral, určite by som išiel, a sv. omša je omnoho viac.

Bez svadobného rúcha

Ale pozor! Aby sme sa nezačali povýšene obzerať na tých, čo nejdú do kostola, aby sme sa nezačali považovať za lepších už len preto, že sme tu! Podobenstvo Pána Ježíš má ešte pokračovanie: O človeku, ktorý síce na hostinu prišiel, ale bez svadobného rúcha.

Keď neprišli ti najskôr pozvaní - v podobenstve je to ľud Starej zmluvy, izraeliti - zve Král na hostinu všetkých bez rozdielu. Sám ich chce urobiť hodných hostiny, sám ich chce vyznamenať svadobným rúchom, ktoré pre každého chystá. Ale niektorí si to nevážia! Niekto sa nechce dať odmeniť, vykúpiť, niekto chce tvrdohlavo zostať taký, aký je. A ten sa sám vydal osudu nevďačného hosťa.

A tak posledným slovom podobenstva zostáva varovné konštatovanie, že je mnoho povolaných, ale málo vyvolených.

Čo na to vy, deti?

Ako sa vám páčilo, deti, to dnešné rozprávanie Pána Ježiša? Je to krásne, však, že máme takého Otca, ktorý pozýva všetkých do neba. Nikoho nevylučuje, ako to robia niektorí, ktorí sa kamarátia len s niekým.

Ale je tu požiadavka a úloha aj pre vás: Chrániť si čistotu krstného rúcha, nepošpiniť ho hriechmi. A vyhovieť Božiemu pozvaniu, radi chodiť v nedeľu do kostola, radi a s láskou ísť k svätému prijímaniu. Ochotne byť Božími poslami a vykonávať Božie poslanie ľuďom okolo seba. Ako? Aj tak, že budete hovoriť, čo ste počuli v kázni doma tým, ktorí sa nedostali do kostola. Tak budete pomáhať svojmu kňazovi - vyslanci Krista v našej farnosti.

Čo na to my, dospelí?

Ako sa dnešné evanjelium týka nás, dospelých? My už od krstu nosíme pozvánku do neba, svadobné rúcho milosti Božej. Všetci ľudia sú pozvaní, všetkým ľuďom Boh to rúcho stále a trpezlivo ponúka.

Na konci sa ešte bude rozhodovať, kto zostane naveky dnu a kto zostane naveky vonku. Ešte sa bude rozhodovať, kto z povolaných sa stane aj vyvoleným.

Ale o tom si rozhodneme každý sám. Podľa toho ako prijímame Božie pozvanie.

Makov, 15.10.2017