Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Dnes sa máme v Božej škole učiť neľahkému, ale nevyhnutnému umeniu; ako znášať protivných ľudí. Ako vyjsť s tým, kto nám ublížil, kto ubližuje.

Najprv sa zamyslime: Ako som sa k takým ľudom správal doteraz? Koľko pomstychtivých myšlienok, zatrpknutosti, nepriateľstva som mal v sebe?

Uvedenie do čítaní:

  1. Sir 27,33-28,9

Kniha Sirachovcova, z ktorej si dnes budeme čítať, bola učebnicou mravouky v prvotnej cirkvi. Užívala sa pri vyučovaní katechumenov - pri príprave na krst.

  1. Rím 14,7-9

Svätý Pavol nám v druhom čítaní pripomína dôležitú skutočnosť, na ktorú často zabúdame.

  1. Mt 18,21-35

To, čo bolo v starozákonnom čítaní povedané v mravných normách, to Pán Ježiš vysvetľuje prakticky - podobenstvom.

 

PRIPRAVUJE SI ZNIČENIE

Je zaujímavé, že ľudská psychika sa za tisícročia nezmenila. Rovnako ako Peter aj my sa pýtame:

Koľkokrát musím odpustiť?

Táto Petrova otázka z dnešného evanjelia dodnes v ľudstve nedoznela. A rovnako tak nedoznel nedôverčivý a nechápajúci úžas ľudstva nad Ježišovou odpoveďou: Peter, nie len trikrát, nie len sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát odpúšťaj. Vždy odpúšťaj. Neživ v sebe nepriateľstvo, nenávisť, pomstu.

Prečo musím odpustiť?

Na túto Ježišovu požiadavku odpovedá človek nechápavo: Ale prečo by som mal odpúšťať? A ešte kladie ďalšie otázky: Kedy sa môžem pomstiť? Prečo by som si to mal nechať, keď mi niekto ublíži, prečo by malo zlo zostať nepomstené?

Sú pre to hneď dva rozumné dôvody. Jeden spoločenský, druhý osobný.

Spoločenský

Pred tisícročiami mali morálnu normu jedna ku jednej: oko za oko, zub za zub.

Dnes sme v možnostiach pomsty pokročili. Bomba za bombu? Dnes je to cesta ku zničeniu. A čo iné môže stáť proti možnosti pomsty bez hraníc, než požiadavka odpustenia bez hraníc? Ježišove: Odpusť 77 krát!

Osobný

A aký je druhý dôvod, prečo odpustiť? Preto musíme odpúšťať, pretože my tiež potrebujeme odpustenie. Moja ochota odpúšťať bude mierou, ako bude odpustené mne. Tak sa za to my sami po celý život modlíme, tak to chceme: Otče náš..., odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.

Ako dokázať odpustiť?

Dobre, povieš, ja to teda uznávam, že je to dobré a správne. Radšej odpúšťať, nepomstiť sa. Ale je to vôbec v ľudskej moci, dokáže to vôbec človek? Aspoň ja už som taký, že keď mi niekto ukrivdí, nedokážem zabudnúť, i keby som chcel. Ako ho vidím, tak si na to spomeniem, som toho zas plný. Iba, ak mi ublíži nejaký chudák, akosi nechcene, to áno, to odpustiť viem. Ale, keď mi ublíži násilník a ešte sa vysmieva, ako ma dostal, - je možné takému odpustiť?

V tom máš, milý poslucháč, pravdu: Človek je schopný druhému odpustiť, len keď vidí, aký je chudák, aký je úbožiak.

Ale, či nie je každý zlý človek úbožiak?

Každý zlý, - každý, kto okolo seba rozsieva zlo, je človek zmrzačený. Je to mrzák v pôvodnom a vlastnom zmysle slova. Nemá zmrzačené telo, nechýba mu noha alebo ruka, „chýba“ mu svedomie.

Tak videli zlých ľudí svätci. Preto nám mohli dať radu: „Keď ti niekto ublíži, neľutuj sa príliš. Pravý chudák nie si ty, ale ten, kto ublížil.“  Tomáš Morus odpustil tým, ktorí ho obžalovali, a pre ktorých bude sťatý. Vysvetľuje: Čo ak sa obrátia a budú spasení. A mohol by som nenávidieť tých, s ktorými budem prežívať večnú radosť. Ak sa neobrátia a budú zatratení, čo by som to bol za chudáka, keby som im neodpustil?!  

Zmrzačené svedomie

Pozrime sa, akí chudáci, akí zmrzačení sú zlí ľudia. Ich svedomie býva zmrzačené najčastejšie dvoma spôsobmi:

Jedni majú svedomie otupené zlou výchovou. Spravidla hneď kdesi v detstve. Dieťa bolo zlé a rodičia sa nad ním hádali, kto je vinný. Dieťa naučili vidieť vinu vždy na tých druhých okolo seba, nikdy na sebe samom.

Týmto úbožiakom dá mnoho práce, než sa naučia - a ktovie, či sa to vôbec niekedy naučia - vidieť svoju chybu, uznať ju, ospravedlniť sa.

Druhí majú potom svedomie rozbolené, precitlivené, podráždené, neurotické. Tí na rozdiel od tých otupených výčitky svedomia majú, a silné, lenže na ne falošne reagujú! Sú z nich zlostní, nespokojní, neradostní ľudia. Nevedia nájsť odpustenie, a preto robia peklo druhým a s druhými, len aby si dokázali, že druhí sú tiež zlí.

Poľský spisovateľ Jerzy Stavinsky popisuje človeka sužovaného zlým svedomím v románe „Zlá diagnóza“:

„Tie boľavé spomienky číhajú v podvedomí ako šelmy v temnote, pripravené vyskočiť v ktorýkoľvek okamžik, rozvrátiť každú pokojnú chvíľku, hrýzť a štvať. Prebudí sa človek uprostred noci a príde mu na um: Pamätáš, vtedy? A človek sa márne prevaľuje na druhú stranu, márne zakrýva oči rukou, márne sa balí do deky. Tá postava tu stojí, znova a znova sa pred jeho očami odohráva scéna jeho poníženia, zlyhania, jeho biedy.“

Reťazová reakcia odpustenie

Nič nepomôže pokúšať sa svedomie prehlušiť, utiecť pred ním do hluku, aktivity, tvrdosti v konaní. Utekať pred svedomím je asi toľko platné, ako utekať pred vlastným tieňom.

Pomôže jediné: slovko „odpúšťam ti“, „je ti odpustené“.

Tak to chce Pán Ježiš. A chce viac. Chce, aby jedno, prvotné odpustenie, hneď vyvolalo reťazovú reakciu ďalších odpustení. Aby ten, komu bolo odpustené, šiel a odpustil tomu, kto ukrivdil jemu. Tak to žiada dnešné evanjelium. A hovorí ešte viac: Len vtedy platí odpustenie, keď je odpustené ďalším, inak nie.

Naozaj veľké veci sa dejú, keď dokážeme premôcť v sebe pomstychtivosť, urazenosť, malichernosť, a dáme tomu, kto nám ublížil, pri stretnutí najavo, že sme mu odpustili. I Boh odpustí, keď ty odpustíš!

Naozaj veľké veci sa dejú, keď ideme s kajúcou mysľou k svätej spovedi. Psychológ Max Frisch píše:

„Katolíci, tí sa majú. Tí môžu všetky bolesti svojho svedomia otvoriť v spovedi bez rizika, že sa tým vydajú napospas verejnosti. Tí môžu počuť na svojej vlastné uši hlas rozsudku: Choď v pokoji, je ti odpustené. Na minulosť už môžeš myslieť bez úzkosti, ako na uzavretú minulosť. Rana tvojho svedomia sa môže zhojiť, zaceliť.“

A tiež muž, od ktorého by to katolík nečakal, obhajuje spoveď: Martin Luther napísal, keď už hneď za jeho života chceli jeho radikálni stúpenci spoveď zrušiť: „Súkromnú spoveď si nedám od nikoho vziať, a nedal by som ju za všetky poklady sveta, pretože viem, koľko sily a útechy som v nej dostal.“

Svätá spoveď je liečebný proces ľudského svedomia. Avšak za podmienky, že my dáme to odpustenie ďalej, našim vinníkom, aby vznikla reťazová reakcia odpustenia.

Záverečné zhrnutie

Čomu sme sa naučili z dnešného podobenstva, akú radostnú zvesť sme počuli?

Aby človek dobre žil na svete, nesmie mať otupené svedomie. To potom nevidí svoje chyby a nevie odpúšťať iným.

Musíme mať svedomie, ktoré vie uznať svoju chybu a otvoriť tak cestu k odpusteniu, dať to odpustenie ďalej a odpustiť iným.

Veď náš Boh je Boh odpustenia, nie pomsty.

Poďme sa k nemu prihlásiť vyznaním viery.

Turzovka, 17.9.2017




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.