Máme vigíliu slávnosti posvätenia kostola.
Nezaškodí si pri tejto príležitosti povedať niečo o založení farnosti a krátke dejiny farnosti. Zajtra budem hovoriť viac o kostole.
Človek je tvor spoločenský (Aristoteles). Veď je stvorený na Boží obraz. A Boh je Bohom spoločenstva – ži je v Trojici. Preto jeho Syn, Pán Ježiš, hneď ako začal verejne kázať, vytváral spoločenstva. Spoločenstvo Dvanástich, potom sedemdesiatich učeníkov...
Pri nanebovstúpení kázal učiť a krstiť všetky národy, aby naplnil čo povedal Petrovi: Ty si Peter - skala a na tejto skale postavím svoju Cirkev (Spoločenstvo)...
Toto evanjelium sa dostalo až do našich končín. Keď tu prapredkovia vytvorili prvé osadnícke spoločenstvo, začalo sa formovať i farské spoločenstvo.
Prvá písomná zmienka o osade Predmier pochádza z roku 1580. Na mieste tejto, pôvodne dlhopoľskej osady založil v roku 1598 majiteľ Bytčianskeho panstva J. Thurzo novú obec Turzovku (v dokumentoch 17. storočia sa nazývala Turzova, Kysuca i Predmier).
V roku 1602 jej vydal privilegiálnu listinu, v ktorej obyvateľom, okrem iného, prikázal, aby čo najskôr postavili kostol a faru. K tomuto účelu im vydelil pôdu v rozlohe dvoch hospodárskych usadlostí. Turzovskí poddaní zemepánovo želanie splnili a v roku 1614 bol postavený kostol i fara. Zemepán do tohto kostola nechal uliať zvon, ktorý sa zachoval dodnes.
O rok neskôr, v máji 1615 bola príchodom evanjelického kňaza založená nová farnosť, do tých čias patrila Turzovka k farnosti v Hričove (v roku 2015 si farnosť pripomínala 400 rokov od svojho založenia). Evanjelická farnosť patrila počas svojej existencie do Hornotrenčianskeho (Žilinského) kontubernia.
Pôvodný kostol bol drevený, počas 17. storočia niekoľkokrát zmenil vlastníka, podľa aktuálnej politickej situácie ho vlastnili miestni evanjelici alebo katolícka menšina. Definitívne sa dostal do majetku katolíkov v roku 1673, napriek tomu, že evanjelici tvorili v obci väčšinu až do konca 17. storočia. Podľa ľudovej tradície stál prvý drevený kostol v Kučišovej záhrade, t.j. v dnešnej záhrade Útulne sv. Jozefa.
V roku 1692 bol postavený nový drevený kostol, ktorý bol, podobne ako prvý, zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. K zmene došlo až v roku 1728, kedy veriaci v Turzovke postavili prvý murovaný kostolík, ten už bol dedikovaný úcte Nanebovzatej Panny Márie. Kostolík nebol veľký a stál pravdepodobne niekde v miestach dnešnej farskej záhrady (našli sa tu zvyšky múrov, ktoré mohli byť z niekdajšieho kostola).
Keďže obec i farnosť početne rástla, bolo potrebné postaviť nový priestrannejší a väčší kostol. Základný kameň súčasného kostola bol položený 4. júla 1757 a o dva roky neskôr ho za materiálnej i finančnej pomoci Bytčianskeho panstva postavili. Keďže kostol pri dostavbe nebol konsekrovaný, len požehnaný, slávnostná konsekrácia sa konala 10. augusta 1834 za účasti diecézneho biskupa Jozefa Vuruma.
Spočiatku sa slávili v našej farnosti hody, i kermaš. Obe slávnosti boli vlastne pôvodne tým istým – duchovnou slávnosťou, oslavou sviatku patrocínia turzovského farského kostola. Kým kermaš bol pripomienkou patrocínia prvých dvoch drevených turzovských kostolov zasvätených sv. Alžbete Uhorskej, hody sa v Turzovke začali konať až neskôr, keď bol v roku 1728 postavený prvý murovaný kostol zasvätený Nanebovzatej Panne Márii. Od tých čias sa začalo so slávením tohto sviatku ako turzovských hodov.
Obe slávnosti postupne stratili svoj pôvodný duchovný rozmer a ich súčasťou boli aj rôzne svetské záležitosti – spočiatku najmä jarmoky či dedinské „muziky“, zábavy, neskôr púťové atrakcie, kolotoče a pod. V minulom storočí sa tradícia oboch – hodov i kermašu - udržala a existovali popri sebe spoločne až do päťdesiatych rokov.
Slávenie posviacky kostola je totiž najväčší miestny sviatok. Prevyšuje aj sviatok patrónky kostola. Sviatok kostola je totiž sviatkom Pánovým. Toto slávenie posviacky kostola môže a má byť pomôckou, aby sme vytvárali spoločenstvo okolo nášho kostola.
Turzovka, 9.8.2017