Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Iz 55,10-11, Rím 8,18-23,  Mt 13,1-23  

OPLATÍ SA ROZSIEVAŤ? 

Čo by ste povedali o roľníkoch, ktorí by vám priznali, že 3/4 ich sejby vyjde nazmar? Takú prácu by asi nikto nechcel robiť, ľudia by od nej utekali. A predsa Pán Ježiš vyhlásil takýto pomer úspechu - sotva jednu štvrtinu vynaloženého úsilia - za normu pro hlásaní Božieho kráľovstvá.

Viedlo sa tak samému Pánu Ježišovi.

Jeho vlastní rodina, jeho krájaní a rodáci mu neverili. Jeho vlastný národ ho odmietol. Jeho žiaci, ktorej si sám vybral, ho v rozhodné chvíli opustili.

Viedlo sa tak apoštolom.

Typický je osud svätého Pavla, ako rozprávajú Skutky.

Šiel od neúspechu k neúspechu. Od mesta k mestu bitý, kameňovaný, väznený. Ešte bol rád, keď ho len vyhnali; - keď sa mu len posmievali ako v Aténach.

Cirkvi sa tak vedie dodnes.

Nedeľu čo nedeľu sa v každom meste, v každej dedine káže Božie slovo, rozsieva sa plnými hrsťami. Ale viac ľudí sedí doma pred televíznou obrazovkou, než v kostole pred kazateľňou. Viac ľudí počúva rozprávku v televízii, než evanjelium v kostole. Viac ľudí je v supermarketoch ako v kostole. Podobenstvo o zrne slova Božieho, ktoré príde nazmar, je pravdivé i dnes, i tu medzi nami: 3/4 príde nazmar.

Ale podobenstvo tu nekončí. Podobenstvo pozná ešte štvrtú možnosť: Niektoré zrno padne na úrodnú pôdu. To potom prinesie i stonásobný úžitok a sejba sa cez všetky straty vyplatí.

Pána Ježiša síce zabili, ale jeho učenie pozná dnes celý svet.

Pavla síce popravili, ale jeho dopisy si dodnes čítajú milióny ľudí. Majú viac čitateľov, než kniha ktoréhokoľvek autora sveta. Jeho kázne sú usmernením  života pre mnohých. A tak je to stále.

Premnoho dnešných ľudí dáva prednosť rozprávkam pred evanjeliom Ježiša Krista, ale napriek tomu sú kostoly plné a každý kazateľ má svojich poslucháčov. Počúvame koľko kresťanov v arabskom svete radšej opustí domov, dokonca obetuje život, akoby mali zanechať vieru.

Vypočujte si k tomu nedávnu osobnú skúsenosť jedného českého kňaza. Keď bol preložený do dedinskej farnosti v horách, povedal mu na jeden „tiež kresťan“: „Nemyslite si, že tu niekoho pritiahnete do kostola. Tu sa chodilo do kostola za z predošlých časov, keď ľudia nemali peniaze. Teraz peniaze máme a môžeme ísť do hospody. Tu vám do kostola nepríde nikto.“

Kňaz nikoho do kostola nepreťahoval, ani nenútil. A nejaký čas to vyzeralo, že ten chlapík mal pravdu. Svoje ovečky stretával len na ulici, v kostole nie. A predsa mal komu kázať.

Začalo to tým, že ho zastavila bielovlasá starenka a povedala mu: „Pane farári, nám je ľúto, že ste tak sám. A tak sme sa tri dohodli, že každá jeden deň pôjdeme do kostola. Po čase chodili všetky tri spolu, pridal sa i kdekto ďalší, a keď po niekoľko rokoch bol kňaz preložený zas na ďalšiu farnosť, bol kostol plný a kňaz im mohol povedať:

„Odchádzam s pocitom, že som tu medzi vami tých osem rokov nebol nadarmo. Našli sa zrna, ktoré padli na úrodnú pôdu. Môžem s veľkou radosťou povedať: Mne sa to rozsievanie medzi vami vyplatilo.“

Ale je tu ešte jedna otázka: Vyplatí sa i vám, že chodíte do kostola? Máte i vy z toho niečo? Prinieslo vám to nejaký úžitok? Stali sa z vás lepší ľudia? Žije sa vám lepšie?

Jeden veriaci mi povedal: „Vy kňazi robíte zbytočnú prácu s kázňami o napravení človeka. Darebák zostane darebákom, zo svojej kože nikto nevyskočí, svoju náturu nikto nezmení. Dedičnosť, hormóny, ranné detstvo, to človeka sformovalo a z toho nevyjde.

Je to pravda? Všetci vieme, že je možno zušľachtiť obilie, kvetiny. Čo ide u trávy, že by u človeka nešlo?

Vieme, že sa dá zušľachtiť jabloň, pes, kôň - že by človek bol menej zdokonalitelný, než strom a zviera?

Hovorili sme o účinnosti našej kňazskej práce nedávno, keď sme sa zišli na ročníkovej schôdzke. A jeden spolubrat nám hovoril, čo čítal v odbornom časopise:
Obrátili sa na grafológov (to sú ľudia, ktorí podľa rukopisu dokážu určiť povahu pisateľa), aby pomohli poodhaliť rúško dejín a povedali, čo za ľudí boli svätci. Legendy, životopisy, tie hovoria spravidla o ich činoch, čo robili, ale málo rozprávajú o tom, aký to boli ľudia, akú mali povahu.

Výsledok bol prekvapujúci.

Svätá Katarína Sienska bola žena veľmi zmyselná. Jej povahové sklony časopis charakterizoval ako: pouličné dievča!

Svätý František mel povahu bitkára, násilníka.

Tento časopis vraj vtedy uzavrel článok pohoršeným zvolaním: „A ľudí takej povahy ctí katolícka cirkev ako svätcov!“

Bolo prečo sa vzrušovať. Lenže to zvolanie malo znieť inak: Hľaďte, z ľudí takej povahy, s takou vrodenou náturou dokáže cirkev urobiť svätcov!

To je teda odpoveď na otázku, či sa vyplatí byť dobrým poslucháčom tu v kostole: Náturu, povahu, ti tu nikto nezmení, nedá ti barančiu miesto vlčej. So svojou náturou sa každý musíme plahočiť až do smrti. Ale môžeš sa v kostole naučiť, ako svoju povahu ovládnuť, opanovať, ako sa stáť pánom sebe samého - miesto otrokom svojich nálad.

I žena zlej povahy sa môže stáť ženou vernou a milou. I muž zurvalec a násilník sa tu môže naučiť byť pokojným a humorným. Nič nám nebráni ísť v stopách Katarín a Františkov.

A tak poďme spoločne prosiť, aby sme zrno slova Božieho nenechávali vo svojej duši uschnúť na skale, ale prijímali ho každú nedeľu ochotne a pozorne, aby z nej mohlo vyklíčiť naše zušľachtené srdce.  

Turzovka, 16.7.2017




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.