Uvedenie do bohoslužby:
Dobre nám robí, keď môžeme niekomu rozkazovať. Sme naklonení pohŕdať slabšími.
Považujeme za šikovnosť dostať sa pred druhých.
Pán Ježiš nám dnes ukazuje lepšiu a ľudskejšiu cestu.
Odprosujme ho za to, že v živote nehľadáme šťastie podľa neho!
Uvedenie do čítaní:
- Sof 2,3;3,12-13
Počúvajme teraz proroka Sofoniáša. Už vtedy vedel, že na svete vymiznú papieroví veriaci a zostanú len tí opravdiví, jednoduchí ľudia, ktorí pevne dúfajú a veria v Boha.
2- 1 Kor 1,26-31
Ako Sofoniáš varoval Izraelitov, tak varuje svätý Pavol prvých kresťanov i nás pred pýchou a mudrovaním.
- Mt ,1-12a
Blaženosť odsunujú mnohí kresťania až do „onoho“ sveta, až kamsi za život. Pán Ježiš hovorí o blažených ľuďoch teraz, v prítomnom čase.
Blaženosť je u Pána správny životný postoj.
HORA DESATORA A BLAHOSLAVENSTIEV
Postreh so stredajšieho Lectio Divina:
Starý zákon mal horu Sinaj a na nej dostal Mojžiš desať Božích prikázaní. Nový zákon ma Horu blahoslavenstiev, kde sme dostali desať blahoslavenstiev (aj keď ich dnes Matúš vymenováva osem).
Dnešné evanjelium - osem blahoslavenstiev, patrí k najznámejším textom Nového zákona. Jazykovedci sa stále znovu pokúšajú o čo najvýstižnejší preklad, násilníci ich zavrhujú, politici s nimi polemizujú, kresťania sa nimi pýšia: Pozri svet, ako jemnocitné, pokojné a krásne je naše náboženstvo!
Na amerického prezidenta Trumana zostala vo svete dvojaká spomienka. Ta prvá: vedel štátnické prejavy preplietať zbožnými povzdychmi, napr.: „Keby sa celý svet riadil zásadami Horskej kázne, stal by sa rajom.“ A druhá spomienka: Použil po prvé atómovú energie k ničeniu.
Niektorí kresťania to robia tiež tak. Kristovým učením sa honosia, ale pre praktický život ho nepoužívajú. Spokojujú sa starozákonným Desatorom. Blahoslavenstva však nie sú len pre tých, ktorí pestujú vyššiu dokonalosť - pre rehoľníkov a veľkých svätých.
Ako desatoro bolo dané Mojžišovi na hore Sinaj, tak vystupuje Ježiš znovu na horu a dáva tam nový, záväzný zákon pre tých, ktorí chcú byť jeho učeníkmi, ktorí chcú byť kresťanmi. Zachovávanie desatora je predpokladom, aby ktokoľvek bol považovaný za slušného človeka. Je vpísané do srdca každého človeka, ktorý len trochu počúva svoje svedomie. Zachovávanie Horskej kázni je podmienkou, aby niekto mal právo považovať sa za kresťana.
Mali by sme vlastne všetci 5. - 7. kapitolu zo svätého Matúša poznať doslova, naspamäť. Zatiaľ sme na tom tak, že mu ani dobre nerozumieme. Všimneme si hneď prvé:
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Čo zmätkov už narobilo zlé chápanie tohto prvého blahoslavenstva. Ako by sa tým mienila chudoba hmotná, hospodárska. Keby to tak bolo, potom by nemalo zmyslu usilovať o lepší zárobok, o pomoc blížnemu v núdzi, usilovať o povznesení nevyvinutých národov. Potom by bolo veľkým kresťanským skutkom zobrať ľuďom, čo majú, a narobiť z nich chudákov, ktorí žijú z ruky do úst, od výplaty k výplate. Urobiť z nich chudákov.
Lenže Ježiš nepovedal: „Urobte zo seba navzájom žobrákov.“ Chudoba ducha, ako ju prikazuje Kristus, znamená nerobiť svoje šťastie závislé od majetku, peňazí, spoločenského postavenia. Znamená ten majetok, čo máme, spravovať tak, aby slúžil a nestal sa pánom alebo zmyslom nášho života.
Napríklad Abrahám mal tohoto ducha chudoby. Boh zavolal - a Abrahám opúšťa rodné mesto, rodnou zem, pozemky, priateľov majetok a ide v dôvere za hlasom Božím. Rovnako ako apoštoli a mnohí ďalší.
Adam s Evou ducha chudoby nemali. Neboli ochotní vzdať sa jediného stromu.
K akému stromu si sa upútal ty, brat? Čo opantalo teba? Tiež si hovoríš: dokiaľ nedosiahnem toho a toho cieľ, nemôžem byť šťastný? Pochop ducha chudoby - prvý zákon Ježišovho kráľovstva, a zbavíš sa tohoto zotročenia, zbohatneš duchom pravej chudoby.
Rovnako nepochopene sú v praxi i ostatné zákony.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení „plačúci“ - tak bolo po storočia hovorené. Iní hovorili „nariekajúci“, „truchlíaci“. Či plač a zármutok je šťastím? Čo Ježiš znovu a znovu nehlásal, nevyzýval: Radujte sa, radujte sa a veseľte sa?
Kristus tu blahoslaví ľudí, ktorí trpia nedokonalostí vlastné i druhých; ktorí plačú, pretože bezmocne stoja pred trápením blížneho a nemôžu pomôcť; ktorí trpia, pretože by chceli iným odovzdať svojej šťastie a istotu viery, ale oni si pomôcť nedajú.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Mieni sa tým: Sedávaj v kuté? Je to teda velebenie slabošstva, pasivity?
Ale kdeže; zo súvisu Ježišovho učenia, zo správneho prekladu jasne vyplýva, že Ježiš tu svojim vyznávačom ukladá miernosť.
A miernosť, tá je trpezlivá, ale i vytrvalá. Usiluje o dobro stále, nie však búrlivé. Nepovolí, ale nedá sa vyprovokovať. Dokáže uprostred temnej noci veriť na to, čo pekného videla v poslednom svetle.
Kde sú tí vojnoví štváči? Neostávajú skôr tí tichí?!
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Štvrté blahoslavenstvo: Hladní a smädní po spravodlivosti, rozumie náš národ veľmi dobre. Zažil dosť útlaku. Dosť nespravodlivosti musel zniesť, aby toto blahoslavenstvo pochopil stelesnené v tých, ktorí bojovali nie pre zisk a slávu, ale pre spravodlivosť a slobodu.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Piatemu blahoslavenstvu milosrdní, tiež dobre rozumieme, ale už nie tak dobre ho plníme: milosrdný je, kto sa nepomstí, kto vie odpustiť, kto sa prvý prestane hnevať.
Keď Adam v raji zhrešil, zaliezol si trucovité do krovia, obrátil sa k Bohu chrbtom. Boh mu neopláca rovnako, neodvracia sa od neho. Ide za ním, prvý začne hovoriť, volá ho: Adam, kde si? Nechaj to trucovanie, to je k ničomu.
Milosrdný je ten, kto sa usmieva nie len na tých, čo sa smejú na neho, ale kto sa usmeje i na toho, ktorý sa mračí.
Ostatné sú nám dosť jasné:
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Nemyslí sa tu len čistota v 6. a 9. prikázaní, ale čistota charakteru.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Už som spomínal vojnových štváčov, agresívnych ľudí. Ich víťazstvo je dočasné.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“
Toto je veľmi náročné blahoslavenstvo! Vidíme, že svätci to dokázali – nečudo, že majú hojnú odmenu v nebi. Modlíme sa prenasledovaných kresťanov v arabskom svete.
Nestačíme dnes prebrať tuto Chartu kresťanstvu až do konca. Ale prosím vás, nenechajte toto evanjelium prejsť okolo seba len tak. Vyhľadajte si ešte dnes doma tu piatu a šiestu kapitolu v evanjeliu Matúšovho - opakujem Mt kap. 5-6. A neuspokojte sa len prečítaním a pochválením: je to pekné, je to dojemné.
Pýtajte sa s veľkou dôslednosťou: robil som to tak v minulom týždni - v doterajšom živote?
Ak budete dobre čítať, zostane záložka za touto stránkou Písma trvale, a naučíte sa častejšie nad Horskou rečí premýšľať. Tu je symbol Hory blahoslavenstiev, symbol Krista medzi nami: náš obetný oltár. Obráťme sa k nemu, a Učiteľovi Kristovi odpovedzme na jeho zákon, ktorým sa nám dnes ohlásil, svojim pevným: VERÍM.
Turzovka, 29.1.2017