Uvedenie do bohoslužby:
Ako sú ľudia ľuďmi, majú svoje všedné i sviatočné dní. Sviatkom obohacuje človek svoj život. My kresťania slávime nedeľu, pretože si v tento deň pripomíname Kristovo Zmŕtvychvstanie a tak sa usilujeme o nový život s ním.
Vo chvíľke ticha pouvažujme, či sme počas týždňa mysleli na zmŕtvychvstalého Pána.
Uvedenie do čítaní:
- Iz 58,7-10
Prvým učiteľom nového života je nám dnes starozákonný prorok. Všimnime si aký je evanjeliový - na prvom mieste je ubiedený človek a láska k nemu.
- 1 Kor 2,1-5
Svätý Pavol sa nám dnes nepredstavuje ako dobrý propagátor, oslnivý rečník. Hovorí, že naša viera, sa má oprieť o viac, než o ľudskú výrečnosť.
- Mt 5,13-16
Ako ste si iste všimli, v období cez rok je prvé čítanie vyberané tak, aby dopĺňalo evanjelium. Dnes budeme počuť, ako Pán Ježíš zdôrazňuje, že plnenie požiadaviek Izaiáša z prvého čítania, nám pomôže byť soľou zeme a svetlom sveta.
Svietiť, či nesvietiť?
Kandidátom birmovania som dal takúto úlohu:
Prečo je Boh obviňovaní z utrpenia vo svete a prečo si aj my myslíme, že Boh nás obmedzuje! Čo robíte, mali by ste robiť, aby ste tento mylný názor napravili medzi kamarátmi?
Lenka odpovedala:
Ľudia sú zvláštni. Vždy, keď sa im prestane dariť, hodia vinu na iného. Nehľadajú v tom niečo pozitívne, alebo vlastnú chybu. Myslia si, že Boh im krivdí, no mýlia sa. Zlé situácie nám môžu pomôcť vážiť to, čo máme, aby sme boli silnejší. Vždy sa zlé chvíle vystriedajú s tými dobrými, len nemôžeme strácať vieru.
Keď som mala nedávno zlé obdobie, kamarátka mi sama od seba navrhla aby som sa skúsila pomodliť. Predsa je nad nami hore nejaká sila, ktorá sa nám snaží pomôcť, aj keď nie možno hneď.
Čím viac budeme naše utrpenie hádzať na Boha, tým viac bude trvať.
Takmer so všetkým súhlasím. Až na: Predsa je nad nami hore nejaká sila. Ja to beriem nie ako „nejakú silu“, ale Nebeského otca. A to je podľa mňa iné. Viem, že je so mnou Boh,
Tieto Lenkine myšlienky nám z pohľadu dnešného evanjelia odpovedajú na dve až tri veci.
- Prežívame chvíle ktoré stoja za to, ale i chvíle ťažké. To sú tie zlé obdobia. Vtedy sami potrebujeme nejakú silu, o niečo sa oprieť. To vieme, ale v súvislosti s požiadavkou evanjelia sme pred problémom! My máme byť svetlom a soľou. Teda byť pre iných povzbudením – to je to svetlo a soľou – dávať im chuť do života.
- To znamená, že my musíme odniekiaľ čerpať silu. Lenka to naznačila: kamarátka mi sama od seba navrhla, aby som sa skúsila pomodliť.
Nerobil to aj Pán Ježiš? Ako človek tiež potreboval posilu. Na Olivovej hore, keď prežíval úzkosť, poprosil troch apoštolov, aby sa s nim modlili, boli s nim. Často vyhľadával samotu, aby sa modlil.
- Predsa sme prišli aj k tretej veci. Ak budeme čerpať silu od Boha, potom budeme svetlom a soľou i pre iných – teda povzbudíme ich a dáme im chuť do života. Niekedy stačí málo. To čo tu zaznelo: Keď som mala nedávno zlé obdobie, kamarátka mi sama od seba navrhla aby som sa skúsila pomodliť. Vidíte – niekedy stačí málo. V tomto prípade stačilo, všimnúť si, že niekto je v ťažkej situácii a povzbudiť ho k modlitbe.
Vieme, že sektári to využívajú. Tí čo po tieto dni dávajú do vašich schránok CD s pekným názvom Ježíš Kristus žije, zneužívajú úmrtie v rodine, smútok, nejakú krízu, aby získali nových členov. Prečo by sme to my nevyužili? Teda nepomohli.
Pán Ježiš to od nás očakáva. Zaznelo nám: Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
Aké skutky by mali vidieť?
Mnohí si myslia, že keď sa tvária zbožne, budú prijímať pokľačiačky, že tým dávajú príklad. Aj tu prichádzajú. Počas sv. omša kľačia, keď ostatní stoja. Keď chceli prijímať pokľačiačky, porosil som ich, aby vstali. Nevstali! Radšej majú kľačanie ako Pána Ježiša. Prečo to odmietam? Lebo mnohí, psychicky labilnejší farníci, ich chcú aj u nás nasledovať. A tak by tu bol iba chaos.
Povzbudí vás niečo také? Iba vyruší. Povzbudí to iba tých, čo chcú byť ako farizeji a chcú upozorňovať. Čo povedal Pán Ježiš? Aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.
Aké by to mali byť skutky? No povedzte, čo vás povzbudzuje? Nie to, ak je niekto charakter, verný manžel, dobrý človek? Iste ten, kto si plní dobre svoje povinnosti otca, matky, syna, dcéry, pracovníka, vedúceho. Áno, odpudzuje nás taká zbožnosť, ktorá zakrýva našu lenivosť, nedbalosť... Odpudzuje nás, keď sa niekto chce dobrými skutkami vystatovať.
Takže máme byť svetlom a pritom vidíme, že my potrebujeme svetlo. Ak sme úprimní, vidíme, že je to ťažké! Aké riešenie nájsť?
Možno nám pomôže tento postreh. Ako deti sme zhasli večer svetlo, do spálne prenikalo nezvyklé svetlo. Pribehli sme k oknu pozrieť, čo to tak svieti. Keď sme sa pozreli von, boli sme prekvapení, že je všetko dobre viditeľné. Bol totiž práve nezvyčajný spln mesiaca. Veľmi sa nám to páčilo. Otec povedal: Vidíte? A pritom Mesiac nesvieti! Zháčili sme sa. Otec nám to vysvetlil. Mesiac iba odráža svetlo Slnka. Áno, Mesiac nie je zdrojom svetla, iba odráža – zrkadli svetlo!
To je riešenie pre nás. My nie sme svetlom. Môžeme byť svetlom, ak odrážame svetlo. Ak sprítomňujeme myšlienky, slová a najmä skutky Pána Ježiša.
Turzovka, 5.2.2016