Uvedenie do bohoslužby:
Možno si neuvedomujeme, že sa denne rozhodujeme medzi dobrom a zlom; či urobíme niečo poriadne, alebo to odflákneme; problém riešime hádkou alebo s úsmevom... Nie sme otrokmi zla, ale niekedy nie je vôbec ľahké rozhodnúť sa pre lepšie riešenie.
Nedeľné Božie slovo nám k tomuto rozhodovaniu ponúka pomoc.
Uvedenie do čítaní
- Sir 15,16-21
Najskôr budeme počuť, ako starozákonný prorok Sirach, v pekných protikladoch hovorí o ľudskom rozhodovaní sa medzi dobrom a zlom. Pri počúvaní jeho reči máme príležitosť porovnať jazyk Starého zákona s hlasom evanjelií.
- 1 Kor 2,6-10
Svätý Pavol porovnáva ľudskú múdrosť s múdrosťou Božou. Ľudská múdrosť je hrdá na to, že objavuje zákonitosti v prírode a niekedy sa pri tom tvári, ako by ich i vytvorila. Autorom všetkých zákonov v prírode je však Boh. Človek ich má objavovať, obdivovať, rešpektovať a podľa nich konať.
- Mt 5,17-37
Pán Ježiš nám dnes v evanjeliu ukazuje, že jeho Nový zákon je naplnením Starého, Mojžišovho zákona. Postoje kresťana, to nie sú nejaké nadľudské, hrdinské činy, to je každodenné verné odpovedanie na volanie Božej lásky.
BOH A SRDCE
Dnešný človek nemá rád imperatív – rozkazy. Pozor, nielen detí! Všimli ste si ako vám v reklame núkajú nejaký produkt? Nikde nepočujete: Vyber si tento výrobok, zober si túto pôžičku, zvoľ tohto operátora...! Odvolajú sa na celebritu, ukážu aký škodlivý, či neúčinný je bežný práci prostriedok, poukážu aký úžasný je ich výrobok... Nepovedia vám neverte pápežovi, neverte Bohu, Cirkvi..., ale ukážu na (často vymyslené) chyby členov Cirkvi, alebo vykreslia ako pekné a samozrejmé niečo čo je úplne v protiklade s ľudským životom a tým aj s učením Cirkvi a proti Bohu...
Napríklad vo filmoch vykresľuje rozvrat rodiny ako samozrejmý, zvrátené vzťahy za prirodzené. Nekážu tak robiť, ale... Koľkí si povedia: to je taká dobá, tak sa bežne žije, načo sa trápiť, treba si nájsť druhého... Nie je tam zvyčajne vykreslená bolesť deti, psychické následky zo zrady partnera...
Následky; matka hovorí: Bola som až šokovaná názormi dcéry ôsmačky na manželský život a na vzťahy. Vyjadrovala sa: Nech si žijú, ako ich to baví! Opýtala sa jej: Bola by si spokojná, keby tak žila tvoja dcéra? Keby som tak žila ja? Otvorila jej oči. Ešteže s ňou komunikovala!
Pán Ježiš sa takto rafinovane nechce vkradnúť do nášho srdca. Hovorí priamo a otvorene. Dnes - na naše pomery - až pritvrdo! Ale otvára nám oči.
„Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva“! Ako rozumieť tieto výhražné slova Pána Ježiša? Veď všetci vieme, ako usilovne sa zákonníci a farizeji snažili spravodlivo konať – aspoň navonok, a presne zachovávať Božie zákony. Pán Ježiš si na nich stážoval, aké veľké bremena kladú ľuďom - a teraz, žeby Pán kládol ešte väčšie bremena na nás?
Farizeji mali svoju predstavu o spravodlivosti. A veľmi prísnu: Za nič by nevynechali bohoslužby, za nič by nezanedbali pôst. Všetky náboženské predpisy zachovávali do bodky, precízne odvádzali povinné príspevky na kostol. Preto boli verejnou mienkou vážení a označovaní za spravodlivých. Spravodlivosť, zákonnosť vo všetkom do bodky, všetko podľa zákona, to bolo ich. A tu prichádza Pán Ježiš a hovorí, že to všetko nestačí. Že naša spravodlivosť musí byť väčšia, inak že Božie kráľovstvo ani neuvidíme. Čo teda? Máme si vymýšľať ešte viac predpisov a príkazov? Farizeji ich vraj mali cez dvetisíc! Máme sa viac postiť, byť vo všetkom ešte perfektnejší?
To by už ani nešlo. Farizeji sú v plnení prikázaní nepredstihnuteľní. Ježišovi tu ide o niečo iné. Sám na sebe ukázal, ako to myslí. Nepýta sa, čo je povinný pre ľudí urobiť. Nekalkuloval, či a ako mu budú ľudia vďační za vykúpenie. Šiel a nasadil celý svoj mladý život zadarmo, grátis. Jednoducho z lásky.
Niektorí kresťania sú stále utrápení či sa dosť modlia, dosť postia, dosť zapierajú. Vyhlasujú preto stále nové modlitebné a pôstne akcie.
Potom Ježišovo evanjelium nie je zvesť radostná, ale zvesť hrozivá a Ježišova cirkev vyzerá ako čosi neprirodzené, od čoho je lepšie sa radšej držať ďalej. Takí kresťania nepochopili, že prijatie evanjelia prináša radostné pozdvihnutie hlavy a nie strach a zneistenie.
Aby sme sa takého nepochopenia evanjelia uchránili, mali by sme Ježišove prikázania brať radšej ako výzvy; - pozvanie k radostnejšiemu životu.
Všimneme si trochu, ako Ježišove výzvy zodpovedajú základným potrebám ľudskej existencie. Porovnajme si aké je to bez Ježia a aké s Ježišom.
Svet okolo nás - pretože je bez Krista - je plný vrážd, surovostí, násilností. Celý svet, celú našu spoločnosť naraz zmeniť nedokážeme. Ale existujú už medzi nami malé oázy lásky a pokoja. Existujú už také miesta, kde ľudia na sebe zlostne nekričia, kde sa nenávidia, ale kde sa majú radí. Je to ako závan neba, keď do takého prostredia vstúpiš. Prečo by to tak nemohlo byť i okolo teba: ľudské slova, ľudské správanie, ochotná spolupráca?
Svet okolo nás - pretože je bez Krista - je plný rozvrátených manželstiev, detí - sirôt po živých otcoch, plný nenávisti lebo stratil lásku. Všetky rozvrátené rodiny zachrániť nedokážeme - ale tu jednu rodinu, tu našu, tu tvoju, tu zachrániť môžeme. Ovzdušie vašej rodiny je vo vašej moci. A je to ako kus neba na zemi, kde manželia hľadajú, čo vedie k pokoju, miesto aby hľadali, čo hodiť na druhého.
Svet okolo nás – pretože je bez Kristovho evanjelia - je plný podvodníkov, lží. Už ani ich prísahám nemožno veriť - pretože neveria v Boha. Celý svet neprerobíme, ale prečo by sa nemalo zachovávať ôsme prikázania v našom domove, prečo by reč nás, kresťanov, nemala byť ANO - ANO, NIE - NIE? Keď prídeš do prostredia, kde si ľudia navzájom veria, tam ti zavonia nebeské kráľovstvo. Prečo by úprimnosť nemala byť i medzi nami, kresťanmi, v našich domovoch?
Pochopil si, o čo má byť naše spravodlivosť väčšia, než ta počtárska: Čo sme povinný, čo musím? - O ochotnú veľkomyseľnú lásku, ako bola Ježišova. Kde to ľudia nepochopia, tam nežijú v Božom kráľovstve. Kde sa manželia medzi sebou denne škriepia: To je tvoja povinnosť, nie moja! - Kde sa súrodenci hádajú: Nech to urobí brat! - Kde spolupracovníci hovoria: Toto je moja povinnosť a ďalej ma nič nezaujíma, nech sa hoc aj podnik zborí! - Tam všade zahubili ducha Božieho kráľovstvá a vytvorili si menšie či väčšie peklo.
Sestry a bratia, verte, že Ježišovo evanjelium, jeho výzvy, nevedú k úzkostlivosti, ku kŕčovitému pachteniu. Vedú k radostnému uvoľneniu. Je to cesta od pomerov zvieracích, k pomerom ľudským. Kde sa objaví len trochu snahy žít v láske a slobode Božích detí - tam sa tvorí zore nebies, začne rásť ostrovček Božieho kráľovstvá. Starý zákon chápal náboženstvo ako súbor príkazov a zákazov. Tušíte už, v čom je Ježišov Nový zákon nový, ako Pán Ježiš staré zákony zdokonalil? Z Božej dobroty sme tu smeli počúvať dnešné evanjelium, uvažovať o ňom. Teraz je na nás, aby sme sa touto ukázanou cestou každé ráno s chuťou vydali.
Nie je to jednoduché, ale je to potrebné. A vyžaduje to aj určité niekedy veľké, sebazaprenie.
Pouvažujme nad týmto:
Jeden pán v strednom veku hovorí:
Zastavili ma policajti, že nemám diaľničnú známku. Veľmi som sa rozčúlil.
Policajt mi povedal: Kričím na vás? Pokojne riešime situáciu. Pozrite, vaše číslo tu nemám, medzi zaplatenými. Dajte si to do poriadku. Stačí ak zavoláte na toto číslo... a pošlete doklad. Ak ste nezaplatili, potom to budeme riešiť.
Nedal mi pokutu, ale celý som sa triasol, nespal som takmer celú noc. Pozrel som to a zistil som, že pri platení som urobil chybu.
Uvedomil som si, že som jednal veľmi skratovo, rozčuľoval som sa na policajtov a pritom som urobil chybu ja.
Nemáme radi imperatív – preto sa snažme rozkázať sebe. Ovládať sa.
Turzovka, Turkov, Dlhá, 12.2.2017