Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Dnešný sviatok Krstu Pána je súčasťou veľkej slávnosti Zjavenia Pána: Boží hlas a Boží jas nám zjavuje, že Ježiš Kristus je Boží syn.

Ježiš - Boží syn sa Jánovým krstom pokánia pokorne stavia k nám, hriešnym ľudom. Postavme sa teda v duchu vedľa Ježiša do Jordánu, ponížene vyznajme svoje hriechy a prosme o ich odpustenie. 

Uvedenie do čítaní: 

  1. Iz 42,1-4.6-7

Keď Izaiáš napísal pieseň o Božom služobníkovi, bola to len predstava, tušenie, nádej. My dnes vieme, že to proroctvo sa splnilo na Pánovi Ježišovi. 

  1. Sk 10,34-38

Čo si Izaiáš mohol len hmlisto predstavovať, to Peter zažil na vlastné oči a podáva nám o tom svoje svedectvo. 

  1. Mt 3,13-17

Dnešné evanjelium nám ukazuje, že pri našom krste sa deje to, čo pri krste Pána Ježiša v Jordáne: Otvára sa nebo a Boží hlas hovorí: „Toto je môj milovaný syn, dcéra, v ktorých mám zaľúbenie.“ 

KRST: DAR I ZODPOVEDNOSŤ 

Keď oslavujeme meniny, blízky si na nás zvyknú spomenúť. Narodeniny si pamätajú len tí najbližší. Výročie krstu si pripomínajú tí najhorlivejší kresťania.

Vianoce sú oslava narodenín Ježiša. Možno si ani neuvedomujeme, že ich slávi takmer celý svet. Kristove jasličky, aj Kristov kríž, to sú pojmy, ktoré pozná každý kresťan, ba snáď každý človek na svete.

Dnes slávime pamiatku Krstu Pána Ježiša. Ale Kristov krst v Jordáne je nám dosť zvláštna udalosť, s ktorou si nevieme rady. Prečo? Veď Kristus nepotreboval krst, skôr on mal pokrstiť Jána. A predsa je to tak dôležitá udalosť, že o nej píšu všetci štyria evanjelisti. Dôležitá je predovšetkým pre nás. Čo znamená pre nás?

Najskôr poďme k Ježišovmu krstu:

Ježiš je pri krste v zástupe hriešnikov.

Stavia sa tu solidárne k ľuďom - hriešnikom. Jánov krst bol predsa krst pokánia za hriechy. Tu vedome začal to, čo neskôr farizeji vyjadrili slovami: „hoduje s colníkmi a hriešnikmi“ - priatelí sa s tými špatnými.

Vyhlasuje sa pritom za Mesiáša, ktorý „nalomenú trstinu nedolomí“, ktorý slepých nezahubí, ale otvára im oči. To je prvá časť dnešnej radostné zvesti: Boh nezostúpil na svet preto, aby sadol na tribúne a díval sa povýšene na naše hemženie, - on zaujal miesto dole v dave, medzi ľuďmi.

Ježiš spája nebo so zemou.

Druhá časť radostnej zvesti vyjadruje evanjelium slovami: „Keď sa modlil, nebesá sa otvorili.“ Ježiš zaujal miesto dole, ale Otec zjavuje jeho slávu v nebi: „To je môj milovaný syn.“ Je na ňom sláva večného života. Rozumieš? V Ježišovi sa nebo a zem spájajú, stávajú sa jedno.

Čo to znamená pre nás?

Sme tiež deti Otca. A ešte niečo: skrze krst Ježišov sa zaľúbilo Otcovi aj nás prijať za svojich, a tak sme sa i my pri krste stali milovanými synmi a dcérami Otca. Zamyslíme sa dnes teda i nad svojim krstom, lebo je to veľký dar a tak málo o ňom vieme.

Na fare spisovali protokol so snúbencami. Kňaz sa pýta snúbenky, kde bola pokrstená: „Nuž kde by“, odpovedá snúbenica, „asi na národnom výbore!“

To nie je ojedinelý prípad krstného povedomia mladšej generácie. Sám mám skúsenosť ako v Brezne prišli na faru po krstný list a keďže sa po dlhom hľadaní nenašiel, tak žiadatelia poznamenali: Mysleli sme, že vám po revolúcii doklad o krste poslali na faru.  

Krst je populárne slovo; každú chvíľu čítame, že bola pokrstená nová loď, nové CD, kniha, že malý slon bol v zoologické záhrade pokrstený na návrh detí Ferko. Národné výbory robili vítanie občanov a niekto to tiež považuje za krst. Keď sa krstí v ZOO slon, prečo nie na MNV ľudia!

Jeden zážitok z Detvy. Na faru prišiel počas raňajok jeden pán a pýta sa: Súdruh arcidekan, kedy krstite? S kolegom kaplánom sme sa na seba pozreli a keďže nám šéfa tituloval súdruh, čakali sme čo zahlási. Stálo to za to! Keď mu pán arcidekan povedal dátum, on sa očividne potešil so slovami: Fajn! Na MNV krstia až o mesiac a to nechcem čakať. Ešte mi dieťa zomrie bez krstu! Už neviem či sa pri odchode pozdravil: Česť práci, lebo s kolegom sme mali čo robiť, aby sme nevybuchli smiechom. Hoci do smiechu to vôbec nebolo, ani nie je.

Aby sme sa takýmto postojom vyhli, kňaz volá rodičov pred krstom na prípravu, aby im mohol povedať o zmysle krstu a základné predpoklady kresťanskej výchovy doma, v rodine.

Vychádza z toho potreba náboženského vzdelania. Lenže viete ako je to. Ostávame pri tradícii. Málo dbáme o prehlbovanie viery. Je potrebná aj motivácia.  

Preto jeden postreh z posledného sviatku Krstu Pána v bývalej farnosti:

V soboty som tam s mládežou hrával volejbal. Chodil naň i Ján G. Mladí muž, ktorý bol pobirmovaný v čase štúdii na vysokej škole. Tak ho to „chytilo“, že ďalšie roky bol animátorom – úspešne pomáhal pri príprave birmovancov. Jeho sestra sa dostala do Kanady a na spomínaný volejbal doviedla aj kamarátku. Na druhý deň mi po sv. omši Janko hovorí: Tá z Kanady sa chce dať pokrstiť. A vysvetľuje: Bola včera na volejbale, na Silvestra v našej partii a tak ju to oslovilo. Bol som prekvapený, dokonca nevedela ani našu reč. Silvestra sme tam slávili spoločne. Nijaká náboženská akcia. S pánmi kaplánmi a gréckokatolíckym kolegom sme tam mali aj silvestrovskú scénku, žartovali sme. Iba po polnoci sme prišli poďakovať do kostola. Neviem či tam bola aj ona.

Teda ide tu o nejaký zážitok, prežiť normálne kresťanské spoločenstvo.

Ako je to s nami? Keby tu prišla na ihrisko a na diskotéku, chcela by sa dať pokrstiť? Keby si dala preložiť tam najčastejšie používané slova, mala by túžbu stať sa kresťankou?

Jeden postreh z inej farnosti. Tam bolo ihrisko naproti fare. Keď mládež i deti hrali večer pri svetle, jeden farník povedal: Keby tak za každé zahrešenie vyplo svetlo na 1 minútu, koľko by si zahrali? Boli by stále v tme! Kresťania, Božie deti!

Všemohúci nevypne svetlo. Má tam svojich verných, ktorí povedia: v takejto spoločnosti nehrám? Má tam svojich synov a dcéry?

Poďme z ihriska do kostola! Čo poviete videla by tu Kanaďanka nadšenie, elán a vzbudili by sme v nej túžbu – aj ja chcem patriť do tohto spoločenstva. Takmer pre každou sv. omšou hovorím miništrantom, aby sa zapájali do sv. omše, alebo aspoň otvárali ústa, aby nepohoršovali.      

A. Tkáč, olympijský víťaz a viacnásobný majster sveta v dráhovej cyklistike, v relácii Bez dresu, na otázku: Ktorý šport sledujete, odpovedal: Každý ktorý vedia hrať a je pri ňom nadšenie.

Poďakujme teraz Bohu za to, že sme pokrstení, prosme Boha, aby odplatil našim rodičom, že nás nechali pokrstiť a prosme, aby sme mali nadšenie a radosť z toho, že sme kresťanmi. Na začiatok aspoň v kostole.

Turzovka, 8.1.2017




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.