Uvedenie do bohoslužby:
Zišli sme sa tu, aby sme poďakovali za dobrodenia pomíňajúceho sa roka..
Keďže je málo vďačnosti, koniec roka je dobrou príležitosťou poďakovať sa. Samozrejme Bohu Stvoriteľovi, že žijeme, a že sme tu mohli prísť.
Aký je náš pomer medzi ďakovnou modlitbou a prosebnou? Aký je náš pomer medzi ďakovaním ľuďom a žiadaním od nich? Veľa veci berieme ako samozrejme.
Aký je náš pomer medzi zarmucovaním iných a odprosením?
Preto na začiatok ďakovnej bohoslužby chcem poďakovať Bohu i vám za všetko dobro, ktorého sa mi dostalo. A odprosujem Nebeského otca i za vás za všetko čo som urobil zlé.
Príhovor:
Vážení prítomní,
dnešný deň má ako každý iný 24 hodín, je však svojský. Ináč ho končíme a ináč prežívame. Viac si uvedomujme pomíňajúcnosť času, zmenu kalendára... Robíme možno predsavzatia. Chceme niečo zanechať, niečo nové a lepšie prežívať.
Dobre je obrátiť sa v tento deň i späť. Ako vidím duchovnú situáciu vo farnosti? Tu materiálnu budem hodnotiť v závere sv. omše.
Skôr všeobecnú. Vlani na konci roka som hovoril toto:
Deti a mládež sú budúcnosťou vašich rodín i väčšej rodiny – farnosti. Žiaľ, naša farnosť je takmer bez deti a mládeže. Čo sa to tu deje v našej farnosti? V týždni pár miništrantov počas školského roka i počas prázdnin.
Plusy: Deti sa modlia ruženec, pobožnosť za rodiny, boli nejaké aktivity cez prázdniny.
Tento rok bolo tých plusov viac: Máme miništrantov, boli prífarské výlety, cez roráty sme mali okolo 20 miništrantov.
Mali sme 22. januára návštevu sv. Terezky – žeby jej duchovné kvetinky?! Iste!
V dnešný posledný rok sa vám milí farníci, chcem prihovoriť – ako je to u mňa zvykom, z pohľadu štatistiky
Cirkevní učiteľ Gregor Veľký napísal pred pätnástimi storočiami múdre slova: „Človek ide životom od jedného začiatku k druhému začiatku, až dôjde k tomu začiatku, ktorý už nemá konca.“
Začnem preto pohrebmi. Lebo niektorí naši farníci už skončili tento život a začali niečo, čo nemá konca.
Poďakovanie patrí tým, ktorí sa obetavo starajú o svojich starých a chorých. Je to náročná a ťažká služba. Nikde sa tak neprejavuje kresťanský duch, ako práve v tejto oblasti. Tiež ďakujem tým, ktorý urobili pre zomierajúcich to najdôležitejšie. Zabezpečili prítomnosť kňaza v rozhodujúcej chvíli odchodu z tohto sveta. Je veľmi bolestné, keď rodina povie: Nechceli sme ho (ju) strašiť, aby nezomrel(a). Je to veľká nezodpovednosť voči chorým. Je preto smutné, že zo 91 zomrelých 26 nebolo zaopatrených sviatosťami. Je to 26 %. Vysoké číslo!
Alarmujúca je skutočnosť, že 9 osôb zomrelo priamo na alkohol. Samozrejme, na následky pitia alkoholu zomrelo viac ľudí.
Pripomínam, že v hodine smrti môžu prijať sviatosti i rozvedení, nežijúci v sviatostnom manželstve. Pred smrťou môže každý kňaz rozhrešiť akýkoľvek hriech. I rezervovaný pápežovi.
Oproti 91 pohrebov sme mali 79 krstov.Vďačnosť za život by mala byť vlastnosťou každého kresťana. Vďaka patrí tým, ktorí sa vedia podeliť s darom života a zobrali na seba aj zodpovednosť za život. Hovorím o zodpovednosti, lebo ak sa dieťa nenarodí do úplnej rodiny, tak je to nezodpovednosť „rodičov“.
Tu musím skonštatovať veľmi bolestný trend. Nemanželských bolo 40 deti. To je 50,6 %!!!. Veríte, že čítam štatistiku turzovskej farnosti?! V porovnaní s rokom 2015 je to o 6 % viac.
Prejavuje sa to pochopiteľne aj vo výchove k viere. Ako môžu viesť rodičia deti k sv. prijímaniu, keď nepovažujú za potrebné ďakovať za dar života, lásky a dieťaťa a neprijímajú sviatosť manželstva.
Kto pôjde s tými deťmi sa sv. prijímanie keď dorastú? Veď takýto nesobášení rodičia nemôžu pristupovať k sviatostiam. Potom nám vyrastie generácia úplne bez Boha.
Ďakujem vám, rodičia, že ste dali deti nielen pokrstiť, ale ich vediete k Pánu Bohu i naďalej, prihlásili ste ich na náboženstvo, a tak mohli ísť na 1. sv. spoveď a prijímanie. Tento rok ich bolo 73.
Žiaľ, nie všetky deti každý mesiac pristupujú k sv. spovedi a prijímaniu, je ich veľmi malé percento. Preto ďakujem tým rodičom, ktorí deti vedú k pravidelnej mesačnej sv. spovede. A potom aj k sviatosti birmovania.
Dúfam, že v osobnom duchovnom dozrievaní bude pokračovať 65 pobirmovaných a stanú sa prínosom pre našu farnosť, Cirkev a tým aj spoločnosť.
Dúfam, že tých 26 pároví, ktorí prijali sviatosť manželstva, budú patriť medzi vzorné rodiny, ktoré sa postarajú o to, aby naša farnosť duchovne prekvitala. Pre zaujímavosť, priemerný vek sobášiacich sa bol 27,5 roka.
K životu farnosti patrí aj hospodárenie s majetkom. K chodu sú potrebné financie. K účtovníctvu sa dostaneme na konci v rámci oznamov.
Modlíme sa:
Ďakujeme, Pane, za nášho pápeža Františka, tešíme sa, že môžeme byť svedkami jeho silnej viery v teba a snahy po skvalitnení života ľudstva.
Aby Pán, sprevádzal svojho služobníka, žeby bol skalou, ktorú pekelné brány tohto sveta nepremôžu, prosme Pána
Ďakujeme, Pane, za tých, ktorí svojimi nápadmi, prácou svojich rúk, veľkými finančnými obetami, modlitbami a obetovaním ťažkosti prispeli k obohateniu života našej farnosti a zveľadeniu nášho kostola.
Aby Pán, požehnal ich životy a odmenil ich za všetky námahy tým, čo práve najviac potrebujú, prosme Pána
Ďakujeme, Pane, za všetkých, ktorí sa v tomto roku rozhodli v našej farnosti prijať sviatosti. Ďakujeme za 79 pokrstených, 73 prvoprijímajúcich, 65 birmovancov, 26 párov zosobášených.
Aby Pán, prijal ich rozhodnutie nasledovať ho v každodennom živote a urobil ich šťastnými. 91 našim zosnulým farníkov nech štedro odmení všetko dobro, čo tu na zemi urobili, prosme Pána
Ďakujeme, Pane, za nádej a pomoc, ktorú máme v tebe.
Aby Pán, potešil obete tragických nešťastí, pracovných úrazov, tých, ktorí stratili prácu, prežívajú choroby a nešťastie, prosme Pána
Ďakujeme, Pane, za každé PREPÁČ, ktoré sme povedali my, či naši blízki v tomto roku. Ďakujeme za všetkých, ktorí si možno po dlhšom čase podali ruky a začali tak nanovo žiť.
Aby nám Pán odpustil všetko, čím sme sa previnili voči láske a mal s nami zľutovanie, prosme Pána
Turzovka, 31.12.2016