Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Blíži sa koniec adventu. Dnes už máme vedieť či Vianoce budú stretnutím s Kristom – teda či ich prežijeme v dobrom vzťahu s ľuďmi, podľa vôle Božej.

Bude to vtedy, ak sme sa v advente nechali viesť Božím slovom. Pouvažujme nad tým.

 Uvedenie do čítaní

 1. 2 Sam 7,1-5.8b-12.14.16

Človek sa rád považuje za strojcu dejín. Král David chce do svojich štátnických plánov zapriahnuť i Boha. Chce mu postaviť nádherný chrám a tým si ho zaviazať a získať priazeň ľudu. Ale Boh mu ústami proroka odpovedá, čo zaisťuje Božie požehnanie a istotu.

 2. Rím 16,25-27

Božie riadenie je síce skryté, ale je skutočné. Čo to pro nás znamená, naznačuje svätý Pavol v dnešnom čítaní.

 3. Lk 1,26-38

V evanjeliu budeme počuť o Máriinej ochote žiť podľa vôle Božej. I my máme denne hovoriť Bohu svoje „áno“ ako ona. Boh stále ponúka ľudstvu spásu, ale pýta sa vždy znovu na súhlas. My rozhodujeme, či i v nás sa Slovo stane telom, či bude duchovne v nás a cez nás medzi nami.

 

BOH SA NÁM DARUJE

Ako ten čas letí, - hovoríme si my starší. Sotva advent začal - už je tu na Adventnom venci štvrtá sviečka, Vianoce sú predo dvermi.

Čas nielen rýchle letí, ešte rýchlejšie sa mení. A stále k horšiemu, zdá sa niekedy. Povedal jeden starší kňaz: Ešte pred nedávnemu sme mávali kostoly cez celý deň otvorené. Počítalo sa s tým, že sa tam veriaci prídu pomodliť. Dnes máme kostoly cez celý deň zatvorené. Počíta sa s tým, že tam zlodeji prídu kradnúť.“

Časy sa menia. Pred nejakými rokmi tiahli zástupy ľudí do kostola. V snehu, závejoch či blate. A do farského kostola sa chodilo kilometre. Do nevykureného kostola, v chatrnom oblečení. A v našej farnosti, v čase veľkej Turzovky, to bolo z pohľadu dnešného „zmäkčilého“ človeka priam neskutočné!

Ako je to teraz?

V bývalej farnosti (Brezno) som po bohoslužbách cez obed nosil do nemocnice sväté prijímanie. Chodil som popri hypermarketoch. Boli tam preplnené parkoviska. Viac ľudí v obchodoch ako v kostole. Žeby novoveké chrámy? Napadlo mi: Brucho im je bohom. Nemám to zmapované tu, ale vy to viete posúdiť. Záleží od priorít!

Vy už tento predvianoční zhon máte za sebou? Možno, už len ostáva zabaliť darčeky, previazať, napísať meno obdarovaného. Vianoce sú sviatky darčekov, v tom sú všetci ľudia na svete zajedno, tí veriaci i neveriaci, kresťania i ateisti. Rozdiel je len v tom, že kresťania vedia prečo. Kresťania vedia, že preto si cez Vianoce dávame navzájom darčeky, lebo sa nám dala darom najväčšia Láska, Láska sama, Boh. Kresťania vedia, že hodnota daru nie je v peniazoch, ale v láske, s ktorou ho dávaš. Že s darčekom dávaš samého seba - podobne ako v dare Eucharistie sa nám dáva Pán Ježiš. V tom je krása a veľkosť darčeka.

M. Quoist hovorí:

„Keby si prestal obdarovávať, prestal by si milovať.

 Keby si prestal milovať, prestaneš rásť.

 Keď prestaneš rásť, prestaneš i žiť - stávaš sa mŕtvolou.“

Po zháňaní a balení darčekov nám ostáva ešte jedno dôležité, prežiť pekne a kresťansky Vianočné dní. Nepokaziť ich nervozitou, zhonom, zlostnosťou, náladovosťou. To je snáď najväčší dar celej rodine. A každý by sa mal snažiť ho iným darovať: Dobrou náladou, pohodou, vľúdnosťou.

Cez Vianoce by maminka nemala mať núdzu o pomocníkov. Všetci by mali priložiť ruku pod komandom vrchného generála maminky, aby všetko bolo včas pripravené a maminka mohla neuťahaná sedieť pekne v kruhu ostatných.

Cez Vianoce by tí, čo sú zvyknutí byť obvykle vľúdni, mali by byť ešte vľúdnejší. Ti, čo sú zvyknutí byť zlostní a bručiví, ti by to bručanie na dobu Vianočnú vôbec nemali začať a vydržať aj potom.

Tí, čo radi stále komandujú, vychovávajú, polepšujú a kárajú iných, by mali svojich blížnych nechať cez sviatky na pokoji. Nerobiť z Vianočného domova polepšovňu.

Ako sa to dá?

Mária povedal: Hľa som služobnica Pána. A čo my? Ak poslúžime iným, slúžime predsa Bohu.

Pred Vianocami sme vyspovedali v našej farnosti asi 150 chorých v domoch. S pánmi kaplánmi sme sa zhodli, že asi polovica by mohla prísť do kostola. Samozrejme nie sami, ale za vašej pomoci. Mnohí povedali: Tak by som ešte rád videl náš kostol. Keby ma tam mohol niekto odviesť?!

Veľmi sa mi páčilo, keď mi vo štvrtok večer povedala jedna pani: Taká som rada, prišla ku mne suseda a povedala mi či nechcem ísť do kostola. A tak som tu v kostole.

Stáva sa tiež niekedy, že deti dovezú svojich rodičov do kostola a čakajú vonku V bývalej farnosti som mal veľmi akčnú farníčku. Pani Viktorka, už sedemdesiatnička, každý deň vozila 3-4 babičky do kostola. Jazdila ako pirát!

Vidíte, ako sa dá poslúžiť.

Turzovka, vigília, 20.12.2014




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.