Oz 11, 1. 3-4. 8e-9, Mt 10, 7-15
Židovský národ je evidentným zázrakom.
Prečo? Počúvate čo všetko prežil do príchodu Krista. Malý národ – vlastne kmeň, rodina po Abrahámovi. Odchod do Egypta, otroctvo v ňom. Strastiplný návrat, vedenie sudcami, stali sa kráľovstvom, potom sa rozdelili na Severné a Južné kráľovstvo. Nasledovalo asýrske a babylonské zajatie. Po sedemdesiatich rokoch (čo sú 2-3 generácie) sa vrátili a postavili si chrám. Nie je to zázrak? Potom prišiel Mesiáš. Neprijali ho – Boh bol však verný prísľubom, ktoré dal Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.
To nie je všetko! Chrám bol zničený – zostal z neho múr nárekov. Ľud bol v roku 70 takmer vyhubený, zvyšok zobratý do zajatia. Izrael prestal ako štát. Stratil územie, stratil reč... Až v 18 storočí prišlo pár nadšencov do Svätej zeme, obnovili reč, písmo. A existuje doteraz. Tak to je hotový zázrak.
Je to svojský národ. Je poznačený Bohom. Prenasledovaný a zároveň chránený.
Ježiš nad nimi plakal: Keby si vedel čo ti prináša pokoj. Chcel ich zhromaždiť pod krídla ako kura kurčatá a nechceli.
Im sa najskôr prinášala spása. Včera sme počuli: K pohanom nezabočujte!
Dnes sme počuli: A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh. Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu.“
Na tomto národe sa prejavuje to čo sme hovorili včera: Milosrdenstvo i spravodlivosť.
Popri spravodlivosti ostali prisľúbenia (milosrdenstvo), ktoré nám zazneli aj v prvom čítaní. Ako som už spomenul, Boh je verný. Prečítajme si to opäť: Toto hovorí Pán: „Keď bol Izrael ešte dieťaťom, obľúbil som si ho a z Egypta som povolal svojho syna.
Ja som Efraima učil chodiť; bral som ich na svoje ramená, ale oni nepochopili, že mám o nich starosť.
Povrazmi láskavosti som ich priťahoval, lanami lásky; bol som im ako ten, čo dvíha dieťa k svojmu lícu, skláňal som sa k nemu a kŕmil som ho.
Srdce sa vo mne obracia, rozhorieva sa vo mne súcit. Nebudem konať v zápale svojho hnevu, nezničím zase Efraim, veď som ja Boh, a nie človek, som Svätý uprostred teba, preto neprídem s hrozbami.“
To platí pre starozákonný i pre novozákonný ľud. Teda i pre nás.
Turzovka, 7.7.2016