Mich 6, 1-4. 6-8, Mt 12, 38-42
Znamenie – slovo používané aj v bežnej reči.
Prvý krát som sa stretol s týmto slovom ako chlapec, keď som ho vedel preslabikovať: Zástavka na znamenie. Nevedel som čo to znamená.
V biblickej reči slovko znamenie sa zhoduje s našim slovom zázrak, ale je širšie. Dalo by sa zameniť i slovom znak. Napríklad pastierom hovoria anjeli: A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach (Lk 2,12). V tom zmysle ho používa i sv. Pavol: A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, dar prorokovať zasa nie pre neveriacich, ale pre veriacich (1Kor 14,22).
Zdá sa, že keď farizeji a zákonníci žiadajú Ježiša o znamenie, je to v zmysle zázraku: „Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba.“
Ježiš samozrejme nerobí znamenia na objednávku. On im povedal: „Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša. Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme.
Keď nastal vhodný čas, dáva im toto avizované znamenie svojho zmŕtvychvstania. Aj to len pre tých, ktorí chceli uveriť.
Aby evanjelium zaznievalo po celej zemi, Kristus poslal apoštolov, ktorých si vyvolil, a dal im príkaz, aby ohlasovali evanjelium: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,19-20). Vedomí si tohto poslania apoštoli sa „rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali“ (Mk 16,20). Teda, aby sa evanjelium šírilo, cez apoštolov dal znamenia.
Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC) v čísle textu 548 o tomto píše: Znamenia, ktoré robí Ježiš, svedčia o tom, že ho poslal Otec. Vyzývajú veriť v neho. Tým, čo sa na neho obracajú s vierou, udeľuje, o čo prosia. A tak zázraky posilňujú vieru v toho, ktorý koná skutky svojho Otca: dosvedčujú, že je Boží Syn. Ale môžu byť aj príležitosťou na pohoršenie. Nemajú za cieľ ukájať zvedavosť a túžby po čaroch. Napriek takým zrejmým zázrakom niektorí Ježiša odmietajú; dokonca ho obviňujú, že koná mocou zlých duchov. Vidíme, že ani znamenia nie sú pre odmietajúcich Ježiša spásou.
Čo by pre nás Ježišove znamenia mohli znamenať sa dočítame v KKC č.t.: 670: Po nanebovstúpení Boží plán vstúpil do obdobia svojho zavŕšenia. „Je tu“ už „posledná hodina“ (1Jn 2,18). „Už k nám teda prišli posledné časy a obnova sveta je neodvolateľne stanovená a už na tomto svete sa určitým spôsobom skutočne anticipuje, lebo Cirkev sa už na tejto zemi vyznačuje pravou, hoci nedokonalou svätosťou.“ Kristovo kráľovstvo už prejavuje svoju prítomnosť zázračnými znameniami, ktoré sprevádzajú jeho ohlasovanie Cirkvou. Teda samotná Cirkev by mala byť pre nás znamením. Opäť však pre tých, ktorí sú otvorení pre vieru.
Nezabúdajme na Eucharistiu ktorá je pre nás znamením – zázrakom, ale aj znamením v zmysle znaku – znakom jeho lásky.
KKC v č.t. 1380 o tom píše: Je veľmi vhodné, že Kristus chcel zostať prítomný vo svojej Cirkvi takýmto jedinečným spôsobom. Keďže čoskoro mal opustiť svojich vo svojej viditeľnej podobe, chcel nám darovať svoju sviatostnú prítomnosť. Keďže sa šiel obetovať na kríži pre našu spásu, chcel, aby sme mali pamiatku jeho lásky, ktorou nás miloval až „do krajnosti“ (Jn 13,1), až po darovanie svojho života. A skutočne, vo svojej eucharistickej prítomnosti zostáva tajomne medzi nami ako ten, ktorý nás miloval a vydal seba samého za nás, a to pod znakmi, ktoré túto lásku vyjadrujú a dávajú na nej účasť:
„Cirkev a svet veľmi potrebujú eucharistický kult. Ježiš nás očakáva v tejto sviatosti lásky. Nešetrime svoj čas a stretajme sa s ním v adorácii, v kontemplácii plnej viery a ochotnej odčiňovať ťažké viny a zločiny sveta. Nech naša adorácia naozaj nikdy neprestane.“
Buďme vďační, že hneď teraz môžeme adorovať toto znamenie.
Turzovka, 18.7.2016