Uvedenie do bohoslužby:
Po tieto dní počujeme často v kostole zvláštne slova, ktoré nepatria do našej dennej reči, ani do našich každodenných skúseností: zmŕtvychvstanie, vzkriesenie, vykúpenie, spasenie.
Čo tie slova znamenajú? Je to niečo reálne, skutočné - alebo len zbožná fantázia, nejaký sen ľudstva, niečo na spôsob predstav o sťahovaní duší?
Počúvajme starostlivo sviatočné Božie slovo, aby sme ho pochopili a aby sme sa aj my zaradovali.
Pristúpme k tomuto počúvaniu s pokorným volaním k Zmŕtvychvstalému a prosme ho o zmilovanie.
Uvedenie do čítaní:
- Sk 10,34a.37-43
Prvým veľkonočným kazateľom nám teraz bude svätý Peter, svedok, ktorý veľkonočné udalosti v Jeruzaleme osobne prežil.
- 1 Kor 5,6b-8
Druhým kazateľom je svätý Pavol. Chce, aby sme sa k dnešnej veľkej slávnosti naladili sviatočne.
3. Jn 20,1-9
Bola ešte takmer tma, na úsvite dňa, keď temnotu myslí a sŕdc apoštolov prenikol lúč poznania: Pán vstal z mŕtvych, Pán žije! Toto posolstvo odovzdávajú aj nám
POČUDOVANIE NAD NEVEROU?
V stredu na Lectio divina sme si prečítali evanjelium, ktoré sme práve počuli. Všetci sme sa zhodne počudovali, nad čudovaním sa žien nad prázdnym hrobom.
Ženy idú k Ježišovmu hrobu. Nie je to pre ne ešte radostné veľkonočné ráno - veď idú k hrobu mŕtveho. Chcú dokončiť pohrebnú úpravu mŕtveho Ježišovho tela. Pri hrobe počujú otázku, ktorú rozhodne nečakali: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych.” Vlastne to mali čakať.
Prečo ich to tak prekvapilo? Veď predsa počuli - a neraz - z úst samého Pána, že Syn človeka musí trpieť, zomrieť, a tretieho dňa vstane z mŕtvych. - Prečo idú teda tretieho dňa k hrobu a nesú veci k balzamovaniu mŕtvoly?
Preto im to bolo pripomenuté: Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.‘“
Ich zbožnosť bola zrejme sprevádzaná akousi neverou. Nebrali vážne všetko, čo im Ježiš hovoril.
A nielen oni. S rovnakou „veriacou neverou“ sa stretávame i u učeníkov. Viac sa veru môžeme čudovať apoštolom ako ženám. Apoštolom sa zdali tieto slova ako blúznenie a neverili im – píše evanjelista Lukáš.
A toto je veľmi zvláštne! Ako potom Peter vyznával vieru?! Veď prvý povedal a bol na to hrdý: Ty si Kristus, syn živého Boha! A spolu s Jakubom a Jánom boli na hore Tábor pri premenení! A koľkoráz počuli: Musím trpieť, ale tretieho dňa vstanem z mŕtvych? Ako teda počúvali?!
Prečo to s nimi tak dopadlo? Lebo to vôbec nie je jednoduché! Uveriť, že niekto vstal z mŕtvych nie je vôbec jednoduché. Nemáme na to žiadne skúsenosti!
Koľko máme kostolov zasvätených krížu! Koľko krížov v domácnostiach, v našom prostredí. Poznáte kostol zasvätený Zmŕtvychvstaniu? Práve na Lectio divina niekto múdro poznamenal, že my máme Nanebovzatú. Čo má samozrejme súvis so zmŕtvychvstaním.
Máte doma obraz, sošku Zmŕtvychvstalého? Koľko je pobožnosti pôstnych – krížová cesta, k Sedembolestnej, k Piatim ranám, Pána Ježiša, K plecovej rane Pánovej...
Koľko je veľkonočných pobožnosti? Poznáte? Jedine obrad vzkriesenia.
Preto je kus podobnej nevery je v každom z nás.
Prichádzame sem dnes s celou cirkvou sláviť Kristovo víťazstvo nad zlom a smrťou. Ale v istote tohto víťazstva nežijeme. Kto potom z nás by mohol o sebe prehlásiť: „Ja žijem vieru vo vzkrieseného Ježiša Krista!”
I my trpíme neistotou, čo prinesie zajtrajšok. I nás zviera smútok, keď sprevádzame zosnulých k hrobu. A nielen smútok, ten tam má svoje miesto, ale často beznádej. Mohli by sme sa takto dívať na smrť, keby sme verili, že Ježiš Kristus je živý, že je pán života?
Smieme hovoriť o živej viere, akú mal na mysli Ježiš Kristus, keď povedal: „Kto verí vo mňa, aj keď umrie bude žiť?” Môžeme nazvať živou vieru vo vzkriesenie túto našu poloveriacu poloneveru?
Treba rozlišovať iný druh nevery. Najčastejšie stretávame s inou formou nevery. V ich každodennom živote sa Boh proste nevyskytuje. Takým hovoríme praktickí ateisti. Väčšinou nemajú nič proti Bohu - ale tiež nič pre neho. Boh v ich živote nehrá žiadnu rolu. Jeho pôsobenie nikdy nezažili. Získali dojem, že keď to chcú v živote niekam dotiahnuť, musia si pomôcť sami.
Prečo ľudia nevnímajú, nezažijú Božie pôsobenie? Pretože nemajú správne prijímacie antény. Majú báječné antény na televízne, rádiové, internetové spojenie - ale tam nie je Boh zachytiteľný, zmerateľný.
Veľkonočnú sviatky sú každoročne novou príležitostí k zažitiu tejto lásky živého Ježiša. I k nám sa blíži Pán, diskrétne, jemne - pretože opravdivá láska so nikdy nevnucuje - ta sa len ponúka.
Ľudia si ponuku lásky tiež dávajú jemne, znamením: úsmevom, slovom pozdravenia, kvetinou.
Boh to robí tiež tak: upozorňuje na sebe krásou kvetiny, prírody, ponúka zázraky múdrosti a krásy v mikrokozmu i makrokozmu.
Iným znamením Božím je naše srdce, jeho túžba po láske, bratstve, spoločenstve, po radosti.
Tretím najdôležitejším znamením, v ktorom so k nám približuje Boh, je Ježiš. V Ježišovi sa nám priblížil až do ľudských rozmerov, do nášho ľudského sveta. V Ježišovi nám dáva príležitosť vytušiť a zahliadnuť lásku nebeského Otca.
Ale všetky tieto znamenia sú práve len znamenia - nie sú to dôkazy. Znamenie si môžeš všimnúť, môžeš ich obísť a prehliadnuť. Boh so nevnucuje, pretože k láske nie je možné nikoho donútiť. Aký jemnocitný je k nám!
Skúsme ho vnímať napríklad vo sviatostiach.
Ako vnímate toto: Začiatkom týždňa sme spovedali v Čadci. Bolo veľké množstvo ľudí a spovedalo sa i mimo spovedníc a aj počas sv. omše. Keď bolo premenenie, pán kaplán prerušil spovedanie a kľakol si. Bolo to pekné. Dal príklad, aby sme všetci v tejto najposvätnejšej časti sv. omše vnímali príchod Zmŕtvychvstalého na oltár. Ja som si uvedomil, že Ježiš je rovnako aj v sviatosti pokánia. Veď on počúva a prijíma hriešnika, on rozhrešuje.
Ozaj, vnímame zmŕtvychvstalého Ježiš vo sviatostiach? Mali by zmysle keby nevstal z mŕtvych?
Kiež teda i my dokážeme hľadať živého Ježiša aspoň s nedôverujúcou vierou a láskou žien z dnešného evanjelia. I nám Ježiš vykladá Písmo. I nám láme chlieb svojho Tela. I nám so dnes hovorí: „Nehľadajte už živého medzi mŕtvymi! Prijmite život vykúpený a víťazný, radosť, ktorú ani smrť nemôže zničiť.”
Viete kto nepotreboval ísť k hrobu, balzamovať Ježišovo telo, presvedčiť sa, že hrob je prázdny? Panna Mária.
Ako osobnú odpoveď na tuto výzvu poďme teraz spoločne vyznať svoju vieru v Zmŕtvychvstalého Ježiša.
Turkov, Dlhá, 27.3.2016