Je zakladateľ školskej rehole (1651 - 1719).
Pochádzal z francúzskej šľachtickej rodiny. Narodil sa v Remeši. v severnom Francúzsku, 30. apríla 1651.
Napriek zvučnému menu rodina de La Salle žila skromne a usporiadane. Dušou rodiny bola matka Nicoletta, ktorá s pomocou svojej matky vypestovala v deťoch hlbokú nábožnosť a kresťanské cítenie pre druhých. Výsledkom boli viaceré duchovné povolania z rodiny de La Salle: traja synovia sa stali kňazmi a jedna dcéra rehoľnou sestrou.
Medzi troch kňazov rodiny patril i Ján Krstiteľ. Na kňazstvo sa pripravil štúdiami v rodnom Remeši a v Paríži. Ešte ako klerik dostal kanonické miesto v Remeši. Roku 1672 predčasná smrť rodičov prinútila Jána prerušiť na istý čas štúdium a starať sa o mladších súrodencov. Konečne roku 1678 mohol 27-ročný Ján prijal kňazskú vysviacku.
Ján Krstiteľ de La Salle nemal pôvodne v úmysle venovať sa školskej činnosti, tým menej založiť rehoľnú spoločnosť s týmto cieľom. Ale súcit s opustenými deťmi z chudobných vrstiev a vplyv jeho duchovného otca kanonika N. Rolanda nakoniec rozhodli.
Kanonik Roland založil ženskú rehoľnú kongregáciu a školy na výchovu chudobných dievčat. V závete určil mladého Jána Krstiteľa za pokračovateľa svojho diela. Úrady súhlasili, ale arcibiskup nie. No vychovávateľský ideál už zapustil korene v Jánovej duši. Zameral sa predovšetkým na chudobných chlapcov, pre ktorých založil roku 1679 prvú školu. Účinným pomocníkom mu bol horlivý laik A. Nyel.
Ján Krstiteľ de La Salle nezatváral oči nad nedostatkami začínajúceho diela: dobrá vôľa, ale slabá kultúrna a vychovávateľská príprava dobrovoľných učiteľov, zmätok v triedach, kde sa stretali chlapci rozličného veku a rozličného zdravotného i mravného stavu. V prvom rade sa usiloval pozdvihnú úroveň učiteľov. Roku 1681 prijal niekoľkých do svojho domu a vytvoril tak prvú komunitu učiteľov. Chcel, aby nielen dobre vyučovali, ale aby aj dobre vychovávali, a to predovšetkým príkladom vlastného kresťanského života. Potom účelne rozdelil žiakov do rozličných tried podľa veku, schopností a záujmu. Veľkou novotou bolo zavedenie francúzštiny (ľudovej reči) ako vyučovacieho jazyka. Dovtedy sa používala ako vyučovacia reč, najmä na stredných a vyšších školách, latinčina.
Roku 1683 sa Ján zriekol kanonického miesta a príjmov, ktoré z neho plynuli. 0 rok neskôr sa so súhlasom svojho spovedníka abbého Callou zriekol i svojho majetku, a to nie v prospech svojich škôl, ale v prospech chudobných. Tým si zvolil ideál evanjeliovej chudoby a nastúpil cestu nového života. Spolu s viacerými spoločníkmi založil rehoľnú spoločnosť Bratov kresťanských škôl, ktorá bola u nás známa pod menom školskí bratia. Pri založení sa školskí bratia' rozhodli. že hudú bezplatne vychováva a vyučovať chudobných chlapcov.
Po dlhom uvažovaní a po mnohých modlitbách Ján Krstiteľ de La Salle rozhodol, že nová rehoľa splní svoje úlohy lepšie, keď bude laická. to znamená, keď sa nebude skladať z kňazov, ale iba z rehoľných bratov. Prirodzene, že v takom prípade bratia i vedú rehoľu, a to ako predstavení všetkých stupňov od miestneho až po generálneho predstaveného. Preto ani on - ako kňaz - nechcel by predstavený spoločnosti, ktorú založil. Iba na veľký nátlak svojich duchovných synov a cirkevných predstaviteľov viedol novú inštitúciu. a to predovšetkým duchovne.
Bratia kresťanských škôl sa úspešne ujali a rozvíjali. No nechýbali prekážky a boje. ktoré vyžadovali neraz mimoriadne hrdinstvo svätého zakladateľa a jeho prvých spoločníkov. Nemožno sa čudovať, že niektorí z jeho prvých verných zlyhali.
Už počas zakladateľovho života viedli školskí bratia rozličné druhy škôl. Okrem mnohých ľudových to boli nedeľné školy pre pracujúcich mládencov, prvá "reálna" stredná škola, ústav pre opustenú mládež a semináre pre učiteľov v Remeši a v Paríži. Organizáciou ľudových škôl a zavedením francúzskeho vyučovacieho jazyka sa školskí bratia pokladajú za zakladateľov francúzskeho ľudového školstva.
Keď Ján Krstiteľ de La Salle zomieral 7. apríla 1719 v Rouene, v severozápadnom Francúzsku, ním založená kongregácia mala 22 domov s 200 bratmi a 10 tisíc žiakmi. Vtedy si už cenili lasaliánske dielo aj mnohí z tých, čo predtým svätého muža ponižovali a robili mu ťažkosti, kde len mohli. Jeho pohreb bol veľkou manifestáciou úcty a uznania. Zúčastnilo sa na ňom 30 tisíc ľudí.
Jána Krstiteľa de La Salle pochovali v Rouene. Roku 1888 ho pápež Lev XIII. vyhlásil za blahoslaveného a roku 1900 za svätého. Keď museli roku 1906 školskí bratia opusti Francúzsko, vzali i telesné pozostatky svojho zakladateľa a uložili ich pri novom ústrednom dome spoločnosti v Lembecq-lez-Hal v Belgicku. Keď bol napokon vybudovaný hlavný dom rehole v Ríme (na Via Aurelia), preniesli vzácne relikvie tam. Pápež Pius XII. vyhlásil roku 1950 sv. Jána Krstiteľa de La Salle za nebeského ochrancu učiteľov a učiteliek.
Školskí bratia úspešne pôsobili i na Slovensku, kde mali domy v Urmíne (ter. Mojmírovce) pri Nitre, v Bojnej a v Močenku (ter. Sládečkovce). Ich práca bola násilne prerušená likvidáciou kláštorov roku 1950. No v práci pokračovali ešte mnohí slovenskí školskí bratia, ktorí pôsobili v zahraničí, najmä na Blízkom východe (v Turecku, Egypte, Izraeli ...), v Indii, Pakistane, na Ceylone (Srí Lanka), v Barme a v niektorých krajinách Južnej Ameriky.
Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991.
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžte nájsť na: http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-a-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/272-stvrtok-po-2-velkonocnej-nedeli