Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

 

 

 

Rok a miesto narodenia krakovského biskupa sv. Stanislava s určitosťou nepoznáme.

Narodil sa niekedy okolo roku 1030, a to podľa tradície v obci Szczepanów v Poľsku. Preto sa nazýva i Szczepanowski.

Stanislav študoval najprv v Poľsku, azda v benediktínskom kláštore v Krakove. Neskôr ho vychovávatelia poslali do Liége (v terajšom Belgicku), ktoré bolo známe dobrou cirkevnou disciplínou a šírením cirkevnej obnovy. Niektorí historici pripúšťajú i možnosť, že Stanislav študoval istý čas v Paríži.

Po návrate do Poľska Stanislav prejavil mimoriadne duchovné, mravné a rozumové schopnosti. Vtedajší krakovský biskup Lambert Zula ho vymenoval za kanonika krakovskej katedrály. Keď Zula roku 1070 zomrel, na žiadosť duchovenstva, ľudu, ba i samého kráľa Boleslava II. pápež Alexander II. vymenoval Stanislava za krakovského biskupa. Slávnosť biskupskej vysviacky sa konala roku 1072.

Stanislavovo biskupské účinkovanie sa začalo veľmi sľubne. S podporou kráľa mohol Stanislav dokončiť a prehĺbiť pokresťančenie Poľska. Zvlášť sa usiloval obnoviť duchovenstvo v duchu vtedajších reformných snáh Cirkvi. No postupne sa vzťahy medzi biskupom a kráľom zhoršili, až prešli do otvoreného nepriateľstva. Dôvody nie sú celkom jasné. Poľský historik Vincent Kadlubek (1160-1223) pripisuje konflikt medzi biskupom a kráľom Boleslavom II. kráľovej nespravodlivosti a ukrutnosti voči poddaným, pre ktorú ho biskup karhal. Životopisy okrem toho uvádzajú kráľove priestupky proti mravnosti a zasahovanie do cirkevných vecí. Historický fakt je, že biskup exkomunikoval kráľa, vylúčil ho z Cirkvi. Kráľ zasa vyhlásil biskupa za zradcu, ktorého treba zabiť. Keď nenašiel ochotného vykonávateľa tohto rozsudku, kráľ údajne zabil biskupa sám, a to pri bohoslužbe v krakovskom kostole sv. Michala 11. apríla 1079.

Zabitého biskupa pochovali najprv na cintoríne pri kostole sv. Michala. Roku 1088 preniesli jeho telesné pozostatky do krakovskej katedrály, kde ich uctieval predovšetkým jednoduchý ľud, ktorý stratil v zabitom biskupovi svojho ochrancu.

Krátko po zavraždení krakovského biskupa poľská šľachta prinútila kráľa opustiť Poľsko. Boleslav odišiel do Uhorska. Zomrel roku 1081 v kláštore ako kajúcnik. Životopisci uvádzajú ako miesto jeho smrti benediktínsky kláštor Ossiach v Korutánsku.

Krakovského biskupa a mučeníka Stanislava vyhlásil za svätého pápež Innocent IV. v Assisi roku 1253. Odvtedy sa tento svätý biskup uctieva ako patrón Poľska. Veľké oslavy na jeho počesť sa konali roku 1979, na deväťsté výročie jeho smrti. Oslavy pripravoval nástupca sv. Stanislava na krakovskom biskupskom stolci - kardinál Karol Wojtyla. On sám ich však nemohol viesť, lebo sa medzitým, v októbri 1978, stal pápežom. No so súhlasom poľskej vlády sa na nich mohol zúčastniť aspoň dodatočne pri pamätnej návšteve Poľska v júni 1979.

O veľkej úcte sv. Stanislava svedčí skutočnosť, že v Poľsku je mu zasvätených 160 kostolov a v zahraničí až 300. Zahraničné kostoly sv. Stanislava sú najviac tam, kde žijú väčšie skupiny poľských vysťahovalcov.

Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991.




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.