Jer 7, 23-28, Lk 11, 14-23
Jeden pán rozladene hovorí: Mladšia dcéra krstila synčeka. Staršia dcéra mala byť kmotrou, ale ochorela. Krstným bol preto syn. Teraz je v rodine hnev, že sme krst dali vtedy keď nemohla, a tým sme ju vyčlenili z rodiny. Hoci bola krstnou mladšej vnučke, hnevá sa.
Skonštatoval: Ako je to možné, že sa tak ľudia nemajú radi. Dokonca vlastní súrodenci. Ako som sa snažil v rodine viesť ich k jednote a deti sa mi hnevajú.
Nechcem to zjednodušovať, ale zdá sa mi, že všetko záleží od toho či človek – rozšírme to na ľudstvo - prijíma Boha, alebo nie. Nakoľko prijíma, že sme všetci od Boha a tým bratia a sestry, alebo nie.
Už Jeremiáš to zdôrazňuje keď píše v mene Božom (1. čítanie): Pán hovorí: „Dal som svojmu ľudu toto prikázanie: Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Kráčajte vždy po ceste, po ktorej som vám prikázal ísť, aby vám dobre bolo.
Páči sa mi tam veta: Denne som vstával na úsvite a posielal ich (prorokov), no nepočúvali ma, nenaklonili si ucho, zatvrdili si šiju a robili horšie ako ich otcovia. Vstať na úsvite znamená byť snaživý, byť nadchnutý pre niečo. Človek, ktorý nemá radosť zo života totiž spí – nerád vstáva. Nemá prečo vstavať na úsvite! Bohu nedá spať ľudstvo, miluje ho, snaží sa o jeho záchranu.
Nevšimli ste si? Mnohí rodičia to potvrdzujú. Keď majú ísť deti do školy, tak ich je ťažko dostať z postele. Keď nemusia ísť, chceme si pospať, tak skoro ráno šamotia. To je samozrejme v tých rodinách, kde deti nie sú do jednej pri počítači a ráno nevládzu vstať ani v sobotu. O nedeli to ani nehovorím – lebo sa im nechce do kostola – samozrejme česť výnimkám!
Bohu nedá spať ľudstvo! Videli sme v evanjeliu, keď prišiel sám Syn, kým zástupy žasli, niektorí z nich hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“ A tak sa rozdelili. Nie všetci ho prijali.
Ak otca rodiny bolí rozdelenie, o čo skôr to bolí nášho Nebeského otca.
Kde sa zobralo toto rozdelenie? Prečo tu je? Už Platón rozpráva mýtus o gigantoch, ktorí sa vzbúrili proti bohom a boli za trest rozseknutí na dve časti.
I v úvahách sv. Gregora Nyského alebo sv. Maxima Vyznávača sa prejavujú náznaky podobnej mienky, keď sa tvrdí, že rozdiel medzi mužom a ženou je následok prvého hriechu, že pohlavia sú onen kožený odev (porov. Gn 3, 21), do ktorého Boh obliekol Adama a Evu.
Nesúhlasím s tým – rozdielnosť napomáha jednote. Tí dvaja stanú sa jedným telom...
Každopádne Boh nechcel rozdelenie, teda už v kolíske ľudstva muselo dôjsť k zlomu. Nazvali sme to prvotný, alebo dedičný hriech.
Ale Pán prišiel, aby Božím prstom vyháňal zlých duchov a tak k nám prišlo Božie kráľovstvo. Je na nás aby sme sa o to pričinili.
Boh nám dal slobodu, ktorú sme zneužili. Máme ju však aj na to aby sme ju využili a zabojovali o Božie kráľovstvo.
Turzovka, 12.3.2015