Tento sviatok vznikol na kresťanskom Východe a opiera sa o novozákonný apokryfný spis nazývaný Jakubovo prvoevanjelium (lat. Protoevangelium Jacobi).
Toto "prvoevanjelium" vzniklo pravdepodobne v Egypte a usilovalo sa doplniť údaje o živote Panny Márie, ktoré chýbajú v evanjeliách. Ale ako obsahom, tak aj štýlom a hrubou neznalosťou židovských pomerov v Palestíne sa spis veľmi rozchádza s prvokresťanskými spismi, ktoré Cirkev zaradila medzi biblické knihy.
Napriek tomu "Jakubovo prvoevanjelium" požívalo istú vážnosť, a to predovšetkým pre svoju starobylosť, lebo pochádzalo z polovice 2. storočia. Preto z neho čerpala podnety nielen ľudová nábožnosť a umenie, lež aj liturgia. To platí aj o sviatku Obetovania Panny Márie, ktorý sa opieral o správu apokryfu, že rodičia obetovali trojročnú Pannu Máriu do Božej služby v jeruzalemskom chráme. V Carihrade sa tento sviatok uchytil okolo r. 730. Cisár Emanuel Komnenus ho v r. 1143 zaradil medzi sviatky, ktoré sú známe v celej Cirkvi. Na žiadosť emisárov z ostrova Cypru v r. 1372 pápež Gregor XI. schválil tento sviatok a Sixtus IV. (1471-1484) ho uviedol do rímskeho breviára. V potridentskej liturgickej reforme ho pápež sv. Pius V. (1566-1572) vyradil z liturgického kalendára, ale Síxtus V. ho znovu zaradil v r. 1585.
Sviatok ostal v liturgickom kalendári aj po Druhom vatikánskom koncile, a to nie pre jeho vznik na podnet apokryfu, ale preto, že Panna Mária sa celkom obetovala Bohu a úlohe, ktorú jej určil v dejinách spásy.
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995