Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Dnes nás chce slovo Boží obohatiť o skúsenosť na prvý pohľad zarážajúcu, ale v skutočnosti o naozaj radostnou zvesť: Boha stretneš spravidla nie len tam, kde ho čakáš, ale skôr tam, kde to najmenej tušíš.

Poďme sa postaviť úprimne pred Božiu tvár, aby sme sa obohatili Božím slovom a spoznali Pána pri lámaní chleba.

Uvedenie do čítaní:

  1. 1 Král 19,9a.11-13a

Dnešné starozákonné čítanie potrebuje hlbšie uvedenie.

Prorok Eliáš došiel k trpkému poznatku, že viera Jeruzalemčanov je chatrná – aj keď majú honosný chrám, ktorý postavili. Stavali ho viac pre vlastnú chválu a oslavu, než pre slávu Božiu. Prorok sa preto vydá hľadať Boha nie v kamennom chráme, ale v prírode. Bol v tom asi kus pohanského pokušenia, stotožňovať Boha s prírodnými živlami. A tak sa Eliášovi i nám dostáva poučenie: Boha nemáme hľadať v hluku prírodných živlov, ale v tichosti srdca.

  1. Rím 9,1-5

 Od svätého Pavla sa teraz môžeme učiť, aký postoj máme zaujať k ľuďom, ktorí si od nás nedajú povedať a zostávajú v zlom.

  1. Mt 14,22-23

Rozprávanie dnešného evanjelia nám dnes potvrdzuje, že Pán Ježiš pozná situáciu človeka, ktorý je zmietaný neistotou a malovernosťou sem-tam ako čln na búrlivých vlnách času. Vychádza nám v ústrety a pomáha. Ale jeho pomoc je niekedy taká, že ju ani nečakáme a nepoznáme.

ČO S BÚRKAMI?    

Ľudia prírody sa boja búrok. Naši prapredkovia si preto do príchodu Cyrila a Metoda (a ešte aj po ňom – doteraz ho niektorí spomínajú pri hrešení) uctili boha hromu – Paroma. Naši predkovia si preto dávali svätiť hromničné sviečky, ktoré pri búrkach zapaľovali. Teraz máme bleskozvody, sme technickí ľudia a búrky už pre nás nie sú také otriasajúce.

Sú však aj búrky iné.  Keby sme písali denník, v našich spomienkach by boli rôzne kapitoly, ale asi by u nikoho nechýbala kapitola s názvom: Búrky v mojom živote.

Dnes sa viac hovorí o búrkach v prenesenom význame slova.

Búrky (dvojaké) vo svojom živote zažil aj apoštol Peter. Neboli to však len búrky, s ktorými sa stretol ako rybár na mori, ale aj búrky, ktoré mu pripravil Ježiš, aby sa Peter otestoval, aká je jeho viera a láska k nemu. Všimnime si tri búrky v jeho živote.

Prvú búrku opisuje dnešné evanjelium. Peter prosí Ježiša, aby mohol prísť k nemu po vode. Vie, že človek nemôže chodiť po vode, ale predsa cíti, že s Ježišovou pomocou to dokáže. Žiaľ, jeho viera v Ježiša dlho nevydržala. Po prvých krokoch prestane pozerať na Ježiša. Naľakal sa veľkých vĺn a silného vetra. Zapochyboval, že by mohol dôjsť k Ježišovi. Preto zúfalo volá: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš ho chytil za ruku, priviedol k lodi s výčitkou: „Ty maloverný, prečo si zapochyboval?

Druhá búrka v živote Petra sa odohráva na dvore veľkňaza, keď zajali Ježiša. Aj tam sa Peter naľakal. Zaprel svojho Majstra. Znova sa začal topiť. Ale ako na jazere, aj tu ho Ježiš zachránil. Ježiš pozrel naň pohľadom lásky a Petrovi nezostávalo nič iné, len aby horko zaplakal a oľutoval svoju zradu.

Tretiu búrku prežil Peter v roku 67 v Ríme. Nachádza sa v centre ostrého prenasledovania kresťanov. Ježiš sa už nenachádza v blízkosti Petra. Peter je však už odhodlaný Ježiša nezradiť. Umiera za neho na kríži. Umiera určite s vierou, že Krista, jeho ruky, jeho oči pocíti v nebi.

Prijať a veriť v Ježiša neznamená, že človek prežije svoj život v tichosti a bez problémov. Ježiš dopúšťa, aby sme aj my prežili búrky.

V mladosti je to často boj s našou zmyselnosťou. Alebo mladému človeku niekto ponúkne alkohol, drogu. A búrky sú na svete.

Neskoršie v manželstve muž musí bojovať, aby nezradil svoju ženu, aby ju neopustil, aby nešiel za inou. V živote ženy prichádza nechcené tehotenstvo. Stretnutie so sympatickým mužom. A búrka sa znova blíži.

V neskoršom veku je to netrpezlivosť, vidíme chyby svojich najbližších...

V starobe prichádzajú niekedy veľké pochybnosti. Mal ten môj život zmysel? Je naozaj Boh? Jestvuje večný život? Prečo som sám... Či to nie sú búrky?

A pritom celý život je sprevádzaný rôznymi neúspechmi. V práci. V škole. Choroby. Smrť blízkych. A keďže sme všetci ľudia, ako bol aj sv. Peter, niekedy si myslíme alebo cítime, že sa v búrkach nášho života môžeme utopiť. Zdá sa nám, akoby sme ostali sami, vystavení rôznym nebezpečenstvám. Čo máme teda robiť, aby sme sa neutopili?

Známy kardinál Jozef Suenens v jednej svojej kázni spomína udalosť zo života, o ktorej písali niektoré noviny.

Neskoro v noci začal horieť dom, ktorý sa nachádzal na úbočí za dedinou. Otec, matka a deti vybehli von. S hrôzou pozerajú na strašné a rýchlo sa šíriace plamene. Zrazu si uvedomujú, že nie je medzi nimi najmladší, päťročný chlapec. On, preľaknutý plameňmi, nezišiel dole, ale vybehol po schodoch o poschodie vyššie. Rodičia zúfalo pociťujú, že už chlapca nikto nezachráni. Zrazu sa na poschodí otvára okno. Objavuje sa v ňom tvár chlapca. Otec mocne kričí: „Vyskoč!“ Chlapec však pred sebou vidí len plamene a dym a volá: „Ocko ja ťa nevidím.“ „Ale ja ťa vidím“, kričí otec, „to stačí, len skoč!“ Chlapec nabral odvahu a vyskočil z okna. Padol do náručia svojho otca.

Aj nám sa v nebezpečenstvách a v búrkach života prihovára Boh: „Neboj sa! Dúfaj! Skoč do môjho náručia!“ A ako často aj my odpovedáme: „Bože, ja Ťa nevidím, ja Ťa nepočujem.“

Kde nabrať odvahu? Skúsenosť nás učí, že v týchto dramatických situáciách víťazia tí, ktorí žijú múdro a zbožne v pokojných chvíľach života. Usilujú sa celý život bojovať proti svojmu egoizmu. Žijú podľa evanjelia. Milujú modlitbu a sviatostný život. Sú verní Bohu aj v drobných udalostiach života. Tí sú pripravení premôcť aj veľké búrky života.

Vo štvrtok sme si pripomínali najväčší miestny sviatok  - Výročie posvätenia kostola (10.8.1834). Som presvedčený, že tu chodíte preto, lebo tu dokážete prekonávať búrky života.

Predstavme si ešte raz, že by sme mali písať knihu svojich spomienok. Čo by sme napísali do kapitoly: Búrky v mojom živote? My, kresťania, by sme mali napísať, že všetky búrky sme prežili, lebo sme sa nebáli vpadnúť do náručia nášho nebeského Otca a počúvať hlas jeho Syna Ježiša.

Turzovka, 13.8.2017