Ex 2, 1-15a, Mt 11,20-24
Aj keď sa snažia rodičia o spravodlivosť medzi deťmi, predsa niektoré uprednostnia.
Napríklad mu zveria dom, najviac ho podporujú. Potom zvyknú byť sklamaní: Toľko som im dal(a), toľko sa pre ne obetoval(a) a teraz...
Alebo starí rodičia veľmi ťažko usporíte 10-20 €, dáte to vnúčaťu a ono pohrdlivo povie, alebo gestom naznačí – to len toľko, alebo: Čo to je!?!
Obetujete sa, dávate čo len môžete a nezavďačíte sa!
Neviem či sa to dá aplikovať i na výčitku Pána Ježiša voči mestám: Ježiš začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali.
A tiež voči Kafarnaumu: A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba?
Pán Ježiš toto mesto uprednostnil. Evanjelista konštatoval: Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum (Mt 4,13). Dokonca ho považovali za Ježišovo mesto. Matúš píše: On nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta (9,1).
Čo poviete, nie sme aj my uprednostňovaní? Dostal sa nám (snáď drvivej väčšine), dar rodičov ktorí nás dali pokrstiť, priviedli k viere, svätému prijímaniu, birmovke... Máte možnosť byť tu v kostole i vo všedný deň (alebo byť na kresťanskom webe).
Zaslúžime si výtku od Pána (ja určite)? Toľko darov a ...
Indický mysliteľ Rabíndranáth Thákur to pekne vystihol v jednej úvahe: Sedím pri rieke a vytiahnem z vody kameň. Rozbijem ho a vidím, že vnútri je suchý. Milióny rokov ho obmýva voda a on ostáva suchý. Toľké roky som zahŕňaný Božou dobrotou a stále som taký suchý – nevďačný a bez lásky.
Je to situácia, nielen Korozainu a Betsaidy, či Kafarnauma, či indického mysliteľa ale každého z nás.
Olešná, 18.7.2017
Úvahu nad dnešným evanjeliom môžete nájsť i na:
http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-a-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/379-utorok-15-tyzdna
prípadne na:
http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-a-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/903-utorok-15-tyzdna-2