Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

 

 

 

Uvedenie do bohoslužby:

Dnešná bohoslužba nás už pripravuje na veľkonočné prežitie smrti Pána Ježiša. Ale nejde tu len o jeho smrť - veď smrť čaká i na každého z nás. Ide tu o Ježišovo zmŕtvychvstanie. Zmŕtvychvstanie tiež čaká teba – mňa!

Nech nám dnešná bohoslužba pomôže prehĺbiť náš vzťah s Pánom Ježišom, víťazom nad smrťou. 

Uvedenie do čítaní

  1. Ez 37,12-14

Už starozákonné čítanie vyjadruje veľkú vieru: Boh nenechá v zajatí svoj ľud, ale privedie ho späť do svojej krajiny. Tak Boh nenechá v zajatí smrti nás, ani našich blízkych. 

  1. Rím 8,8-11

Svätopôstna doba nám mala pomôcť žiť podľa Ducha, aby i o nás mohli platiť slova svätého Pavla Rimanom. 

  1. Jan 11,1-45

Slová Pána Ježiša z dnešného evanjelia: „Ja som vzkriesenie a život. Kto vo mne verí, bude žít aj keď umrie,“ počúvame pri každom pohrebe. Zaznejú i pri našom pohrebe. Počúvajme, v akej situácii ich povedal Pán Ježiš. Zamyslíme sa nad nimi tak trochu pohľadom od svojho hrobu. 

PRÍSŤ K VIERE

Na piatu pôstnu nedeľu, ktorú ľudovo voláme „smrtná“ sa zahaľujú kríže a na mnohých miestach aj celé „staré oltáre“.

Najskôr prečo smrtná? V Božom slove dnešnej nedele sa stretneme so smrťou Lazara. V „Roku B“ Ježiš predpovedá svoju smrť – hovorí, že je ako pšeničné zrno a musí zomrieť,  v „Roku C“ – zachraňuje pred smrťou cudzoložnicu. 

Zahalené kríže! Prečo?

Znak smútku? Možno. Snáď aj preto aby sme si uvedomili, že začína ďalšia časť pôstneho obdobia, keď si pripomíname Ježišovo utrpenie. Kríž je na konci Ježišovej krížovej, bolestnej cesty. Uvedomíme si to na Veľký piatok – pri jeho odhaľovaní. Vtedy vynikne – spolu s uvedomením si Ježišovej lásky.

Dôležitosť kríža netreba zdôrazňovať, lebo vďaka nemu má človek možnosť života ako Lazár. Ba, ešte vo väčšej kvalite – už bez utrpenia a v priestore kde mu Boh zotrie z oči každú slzu...

Dopracovať sa k tomu to poznanie nie je jednoduché! Všimnime si reakciu oboch sestier z dnešného evanjelia.

Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Je ťažko predstaviteľné, že by správu o Ježišovom príchode zachytila iba jedna z Lazárových sestier. Každá z nich však na ňu reaguje po svojom. Marta ide Ježišovi naproti, Mária zostáva doma. Sklamaná?

Ježiš sklamal ich očakávanie. Vyjadruje to popis: Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ Rovnako hovorí predtým Marta.

Po tejto nepriamej výčitke však z Martiných úst vzápätí dvakrát zaznie slovo viem: Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“

Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“

Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“  Dáva to – ako my – do budúcne. Do stratena?

Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“

Zdá sa, že podobne ako v prípade uzdraveného slepca (viď evanjelium minulej nedele Jn 9,1-41), ani tu nestačí iba vedieť. Ježiš chce Martu priviesť omnoho ďalej. Vedie ju k vyznaniu viery. A Marta naozaj vyznáva: „Ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.

Stojí za povšimnutie, že podľa originálu Ježiš sa Marty pýta: „Veríš?“ (grécky prézent). V Martinej odpovedi naproti tomu zaznieva grécke perfektum, ktoré by sa dalo vyjadriť slovami: „Áno, Pane, ja som uverila a verím...“ Viera je naozaj čosi živé a dynamické.

A aké sú naše reakcie na Ježišovu blízkosť v našom živote, a to zvlášť v tých chvíľach, keď sa zdá, že sa Ježišovi práve podarilo sklamať naše očakávania

Hneď po svojom vyznaní Marta reaguje značne neobvykle. Náhle prerušuje rozhovor s Ježišom a odchádza zavolať svoju sestru Máriu. Hovorí jej: „Učiteľ je tu, a volá ťa.“ Ako k tomu prišla? Ježiš predsa Marte ani len nenaznačil, že by sa hodilo zavolať Máriu. Ani sa len nespýtal, kde je. A predsa Marta svojej sestre bez okolkov tvrdí, že ju volá Učiteľ. Zdá sa, že srdce, v ktorom sa rozhorela viera v Ježiša, nedokáže zostať uzavreté do seba. Túto vieru už nemôže udusiť ani oprávnený ľudský žiaľ. Ako náhle Marta postúpila od „viem“ k „uverila som a verím“, stáva sa sprostredkovateľkou Ježišovho tichého volania: „Poďte ku mne všetci...“ (viď Mt 11,28).

Všimnime si čo nasledovalo:

Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“

Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil.

Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“

Bolo by vôbec možné neveriť tomu, ktorý sa takto chveje pred ľudským utrpením? Bolo by možné neveriť tomu, ktorý takto miluje človeka a plače spolu s ním? Je ešte možné neveriť Božiemu Synovi, ktorý nielenže so slzami pristupuje k Lazárovmu hrobu, ale sám sa nechá položiť do hrobu, aby z neho vyviedol všetkých Adamových synov a Evine dcéry?

Iná je reakcia v smútku, bolesti v akej boli Marta a Mária. Videli sme, že Pán Ježiš im nič nevytýka.

Dôležité je k čomu nás má viesť táto udalosť a toto uvažovanie. Ak budeme v situácii Lazárových sestier, musíme si ten postoj vybojovať. Čo teraz?

Domnievam sa však, že úplne spontánne, samozrejme nám prichádza na um vďačnosť. Ešte lepšia by bola otázka: Ako sa odvďačíme my? Odpoveď si môžeme sprítomniť týmto príbehom:

V Španielskom mestečku mal proces Don Einamel. Vojenský súd ho odsúdil na smrť. Stal pri stene. Popravčia jednotka bola nastúpená.

Zrazu pri veliteľovi zastal žobrák. Prehovoril s ním a ten zrušil popravu. Don Einamel, nevedel prečo, ani to, kto mu zachránil život.

Zaujímavá bola jeho reakcia. Odvtedy každý deň dával pre žobrákov a chudobných obed. Keď mu po rokoch hovorili, že je to veľa, že s tým už môže prestať, povedal: Tento neznámy žobrák mi zachránil život nie na jeden deň, ale na každý deň môjho života. Chcem s sa mu za to každý deň odvďačiť.

Kristus nás zachránil nie slovom, príhovorom, ale utrpením ktoré vyvrcholilo na kríži. Na kríži povedal: Ešte dnes budeš so mnou v raji.

Dal jednu podmienku. Podobnú ako v príbehu: Čo ste urobili jednému z týchto... mne ste urobili. Ježiš chodí medzi nami v trpiacich, chorých, opustených..

  Don Einamel bez pripomenutia, úplne spontánne bol vďačný. Domnievam sa, že k takejto vďačnosti prejavovanej dobrými skutkami sme pozvaní aj my v dnešnú nedeľu. Dobre by bolo, keby to nerezonovalo v našich ušiach iba dnes a hlavne aby to bola radostná odpoveď Pánovi každý deň.

Turzovka, 2.4.2017

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.