Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

 Uvedenie do obradov: 

V mene pána farára a pána kaplána vás vítam v našom farskom kostole na slávení Veľkého piatka. V dnešných obradoch si pripomenieme Pánovo utrpenie, ktoré sa začalo v Getsemanskej záhrade a končilo umučením a smrťou na kríži.

Dnes sa podľa pradávnej tradície Cirkvi nikde na svete neobetuje svätá omša, pretože ju krvavým spôsobom na kríži obetuje sám Pán Ježiš; na oltári kríža prináša za nás obetu svojho tela a krvi. Jeho smrť nám pripomína aj dnešná liturgická farba – farba krvi.

Cirkev nás teda v dnešný deň upriamuje iba na Kristovo utrpenie a na jeho smrť na kríži a chce, aby sme o Ježišovom utrpení a smrti nielen uvažovali, ale ho aj nosili vo svojom srdci – aby sme žili z ovocia Kristovej smrti.

Dnešná liturgia pozostáva z troch častí: z bohoslužby slova, z poklony svätému krížu a zo svätého prijímania.

Na začiatku ľutujeme, že aj my sme prispeli svojimi hriechmi k utrpeniu Pána Ježiša. Na znak toho si kňazi podľa pradávnej tradície pred oltárom ľahnú na chrámovú dlažbu. Robia to v hlbokej pokore pred svojím Pánom, ktorý je až do prachu zeme pokorený a potupený.

My všetci budeme kľačať a v tichu budeme prosiť, aby nám Pán odpustil. Súčasne mu aj poďakujme za lásku k nám, veď táto láska ho priviedla na kríž.

Dnes je teda náš kostol Golgotou. Pred naším duchovným zrakom je kríž, znamenie našej viny, aj znamenie nášho oslobodenia. Okolo tohto kríža sa dnes zhromažďujeme, pred ním v duchu padáme na tvár. 

Po modlitbe pred prvým čítaním

Teraz nasleduje bohoslužba slova.

V prvom čítaní si vypočujeme štvrtú pieseň o Božom služobníkov od proroka Izaiáša, ktorého voláme evanjelistom Starého zákona, pretože veľa píše o Mesiášovi. Prorok mal túto víziu 800 rokov pred Kristom a všímajte si, ako sa zmysel tejto piesne výrazne spĺňa na Ježišovi Kristovi, ktorý je tým mužom bolestí. 

Pred druhým čítaním

Aby Boh zachránil ľudstvo, vzal na seba ľudské telo. Žil na zemi medzi nami ako jeden z nás a preto chápe naše problémy, starosti i slabosti. Nebolo to bez obeti. A práve druhé čítanie nás upozorňuje na bolestný ráz nášho vykúpenia. Je to utrpenie a smrť Božieho Syna na kríži, jeho poslušnosť a modlitba, ktorú Otec vypočul.

 

Pred evanjeliom

Pašie, evanjelium o umučení Pána to nie je len vyrozprávanie o tom čo urobili kedysi dávno ľudia Pánu Ježišovi. Je to i o tom, ako sa správaš k Pánu Ježišovi ty, ja, dnešné ľudstvo.

Niekto sa spozná v Petrovi, ktorý sa k Pánu Ježiša okázalo hlásil, keď bol populárny, módny, ale potom sa zaprisahá, že nie je jeho učeník.

Niekto sa spozná v Pilátovi, ktorý si myje alibisticky ruky, chce zostať neutrálny.

Nikto patrí do zástupu miliónov ľudí, ktorým je všetko jedno a idú, kam vietor fúka?

Potom sú tu ešte kati, ktorí nemajú ani úctu ani súcitu.

Niekto z nás sa nájde v Judášovi, niekto v Janovi a niekto má miesto po boku bolestnej matky Márie.

Veľké dráma sveta sa koná - a bude sa konať - až do konca vekov. Moja úloha môže byť len jedna. Ktorá to je?

    Komu je ťažko stať, počas pašii môže sedieť. Pri oznámení, že Pán Ježiš odovzdal ducha, si všetci na znak vďaky kľakneme. 

 Kto vtedy zomrel!?

Pašie nás preniesli do Jeruzalema 7.4.784 od založenia mesta Ríma. Bol piatok. My ho teraz voláme Veľký piatok umučenia nášho Pána Ježiša Krista.

V ten deň zomreli štyria.

  1. Judáš:

Poznal Pána Ježiša 3 roky aj jeho učenie o láske i jeho obetavú lásku. Napriek tomu ho zradil. Vedel, že mu odpustí a predsa zomrel, lebo nedúfal...

Kto odmieta lásku, nehľadá, stratí nádej.

  1. Ľavý lotor:

Poznal Pána z počutia. Nevedel pochopiť, že robí zázraky pre iných. Miloval len seba. Zomrel ako Pán, ale ináč. Kristus so slovami odpustenia, on s posmeškami. Kto nepozná lásku, nehľadá, nemá nádej.

  1. Pravý lotor:

Bol spoločníkom druhého. Vedel, že Kristus je nevinný a vedel, že on je vinný. Žil a zomrel ako jeho kolega - lotor a predsa ináč.  Mal fantastickú vieru! V človekovi bez krásy – zmučenom bolesťou, bičovaním s tŕňovou korunou na hlave videl Boha a modli sa k nemu.

Kto nájde lásku, nájde i nádej!

  1. Zomrel Boh:

Samozrejme len v ľudskej prirodzenosti aby pozdvihol človeka. Zomrel ten kto dáva lásku a tým aj nádej! 

V Jeruzaleme v piatok 7.4.784 od založenia mesta Ríma, zomreli štyria:

Zomrel Judáš - ten, ktorý pre peniaze prestal milovať.

Zomrel ľavý lotor - ten, ktorý nikdy nemiloval.

Zomrel pravý lotor - ten, ktorý neskoro začal milovať, aby ušiel trestu smrti, ale dosť zavčasu aby zomrel v nádeji na Božie kráľovstvo.

Zomrel Boh –  Ježiš Kristus, ktorý nás miloval, aby sme mali nádej.

Po homílii

Teraz budú nasledovať slávnostné modlitby veriacich, ktoré majú formu z prvých čias kresťanstva. Budeme v nich prosiť nášho nebeského Otca za Cirkev, jej predstavených i za všetkých jej členov, za svetských predstaviteľov, za nekresťanov i neveriacich, za celý svet. Cez tieto modlitby stojíme.

 Po modlitbách veriacich

Teraz po prosbách zvyčajne nasleduje bohoslužba obety. Tú nahrádza – poklona svätému krížu. Pri nej si uvedomujeme, že Pán priniesol za nás obetu na kríži.

Kríž je preto znakom spásy. Na kríži sa Pán Ježiš za nás obetoval, na kríži vykúpil ľudstvo z otroctva hriechu. Preto máme kríž vo zvláštnej úcte.

Dnes si osobitne pripomíname Kristovu vykupiteľskú smrť na dreve kríža, a preto dnes preukazujeme krížu zvláštnu úctu.

Teraz sa k oltáru prinesie zahalený kríž a kňaz ho bude postupne odhaľovať, pričom sa zaintonuje výzvu Hľa, drevo kríža. Všetci odpovieme Poďme, pokloňme sa. To sa bude opakovať trikrát. Po každej odpovedi si pokľakneme a na chvíľu zotrváme v tichej adorácii. 

Po odhalení kríža

Pokračuje uctenie kríža. Kňaz s asistenciou bozkom vzdajú úctu krížu a potom kňaz vyzdvihne kríž na spoločnú poklonu pre všetkých. Na výzvu: Klaniame  sa ti Kriste  a dobrorečíme ti odpovedáme: Lebo si svojim svätým krížom vykúpil svet. Osobitne si ho môžeme uctiť dnes po obradoch aj zajtra pri Božom hrobe.

Kto si dnes zbožne uctí svätý kríž, môže za obvyklých podmienok získať úplné odpustky. Od odhalenia kríža až po zajtrajšie obrady Veľkonočnej vigílie si na znak osobitnej úcty pred krížom kľakáme tak, ako pred svätostánkom. 

Pred svätým prijímaním

Pán Ježiš hovorí: "Kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe večný život." Preto teraz Cirkev všetkých nás, ktorí sme si pripomenuli Kristovu obetu na kríži – obetu veľkonočného baránka, pozýva aj na jeho duchovnú hostinu. Sv. prijímanie budeme dávať aj na chóre. 

Po modlitbe po prijímaní

Teraz kňaz prenesie Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu do Božieho hrobu na poklonu. Naša pozornosť má byť upriamená na vystavenú Eucharistiu, ktorá je pamiatkou Kristovej smrti a zmŕtvychvstania. Poklona bude trvať do 20:00. 

Pripomeniem ešte zajtrajší program:

Otvorenie Božieho hrobu bude o 9:00. Po nich bude vyložená Sviatosť oltárna pri Božom hrobe až do 19:00.

Zajtrajšie obrady začneme po západe slnka o 18:30. Bude to veľkonočná vigília, keď v predvečer veľkonočnej nedele začneme sláviť Kristovo vzkriesenie. Pripomíname vám, aby ste si priniesli sviečky, ktoré budeme zapaľovať pri obrade svetla i pri liturgii krstu.