Sk 3, 11-26, Lk 24, 35-48

V seminári v prvé dní som čítal nejakú knihu a dočítal som sa v nej, že bude vzkriesené aj naše telo.

Nemohol som si tú radosť nechať pre seba a preto som vyšiel na chodbu a povedal to Viktorovi. On: A veď to máš vo Verím Boha!  Myslím, že som si ho zopakoval a prišiel v závere k týmto slovám: Verím vo vzkriesenie tela a v život večný.

Dnes sme počuli ako vyľakaným apoštolom hovorí Zmŕtvychvstalý: Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti a vidíte, že ja mám.“ Ježiš nebol len nejaký duch, fluidum, astrálne zjavenie, ale On.

A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Dokonca vzal si a jedol pred nimi, čo je dosť zvláštne!

Zdá sa, že apoštoli Ježiša tak povrchne počúvali, ako som sa ja modlil Verím, lebo potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“

Apoštolom nebolo ľahké uveriť, že Ježiš je "v tele" a rovnako aj nám  nie je ľahké uveriť, že aj naše telo vstane z mŕtvych. 

Našťastie apoštoli, ktorí od veľkej radosti nemohli uveriť, nakoniec uverili a túto radosť šírili ďalej. Nepovedali to iba Viktorovi, ale hovorili o tom v chráme (1. čítanie), ale išli do celého sveta. Táto zvesť sa dostala i k nám.  

Máme radosť z evanjelia? Mali by sme mať. Ak máme, tak úplne samozrejme túto radosť šírime a nájdeme si aj mi nejakého Viktora ktorému to povieme.

Ak nešírime vieru, nemáme z nej radosť a radosť z nej nemáme, lebo ju máme povrchnú a len zvykovú. Preto je treba počúvať, nie ako apoštoli pred zoslaním Ducha svätého, a uvažovať nad tým, čo sa modlíme a ako vyznávame vieru.

Aby aj vám nejaký Viktor nepovedal: Veď to máte vo Verím. A dokonca za ním hovoríme. Amen. 

Turzovka, 20.4.2017