Sk 11, 1-18, Jn 10, 1-10 

Včera pri sv. omši  som sa deti opýtal, kto potrebuje pomoc.

Hovorili presne tak som predpokladal a ako som avizoval na Lectio divina. Pomoc potrebujú chorí, starí, chromí, tí čo užívajú lieky... Nikomu nenapadlo povedať, že oni. Všetko považujú za samozrejme čo v rodine majú. Potom uznali, žeby si sami nepostavili dom, neuvarili, že dennodenne potrebujú rodičov... 

Čo s pomocou Božou? Tu tiež nepovažujú za potrebnú. Povedal som im, že na piatkových chválach sa mladý muž s gitarou modlil asi takto: Ďakujem ti, že som mohol prísť sem. Uvedomujem si, že bez teba, Pane, nemôžem nič urobiť... Na otázku či sa dobre modlil, niektoré odpovedali: Zlé. Veď čo všetko ten mladý muž môže urobiť. Neuvedomovali si, že aj on potrebuje pomoc Božiu.

Neviem či som ich presvedčil o tom, že Boh nám dáva všetko, že ho jednoducho potrebujeme. Ako je to s nami? 

Dnes nám opäť zaznelo: Ja som dobrý pastier. Pouvažujme nad tým, či ozaj potrebujeme Ježiša ako ovečky pastiera

 Turzovka, 8.5.2017