Sk 14, 5-18, Jn 14, 21-26 

Opäť začnem svojou obľúbenou myšlienkou: Boh píše rovno, aj po krivých riadkoch.

Židia nielen vo svojej vlasti, ale aj v diaspóre robili Pavlovi prekážky.

V prvom čítaní sme počuli: Keď sa v Ikóniu pohania a Židia so svojimi predstavenými chystali prepadnúť, potupiť a ukameňovať Pavla a Barnabáša a oni sa to dozvedeli, utiekli do lykaonských miest, do Lystry a Derbe a do kraja okolo nich a tam hlásali evanjelium. Pavol s Barnabášom teda odišli ďalej a už začali hlásať evanjelium i pohanom. Boh nepriazeň Židov využil, aby sa k viere dostali pohania. Konči éra židokresťanov a začína éra kresťanov z pohanstva, medzi ktorých patríme aj my.  boh sa nikomu nevnucuje. Veď Pán nám aj dnes pripomenul:  „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“

Máte skúsenosť, že napriek nezdarom, bolestiam Boh bol s nami a v konečnom dôsledku to bolo dobré pre nás?

Včera bol za mnou jeden kolega, dávny priateľ. Bol riaditeľom Rádia Lumen, ja som tam pôsobil, takže sme si mali čo povedať. Podľa mňa má veľkú zásluhu na pokrytí vysielania po Slovensku, robil veci profesionálne. Zamýšľali sme sa nad jeho činnosťou, dielom, aké má jeho dielo pokračovanie. Spomenul Don Bosca, ako mu vtedajší primátor Turína, neveriaci človek mu povedal: Robíte veľké dielo, ale čo bude po vás? Don Bosco na to s odstupom času poznamenal: Neverec ma donútil založiť kongregáciu.

Myslím tiež príklad toho, že  Boh píše rovno, aj po krivých riadkoch.

Turzovka, 15.5.2017