Uvedenie do bohoslužby:
Ako každú svätú omšu aj dnešnú sme začali v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Teda v mene Najsvätejšej Trojice. Kňaz nás v jej mene aj pozdravil. Prežehnaním v mene Najsvätejšej trojice začíname každý deň, každú našu činnosť i naše dnešné stretnutie, aby bolo na oslavu trojjediného Boha.
Uvedenie do čítaní:
- Ex 34,4b-6.8-9
V čítaní zo Starého zákona budeme teraz počuť, ako sa Mojžiš domáhal, aby mu Boh zjavil svoju podstatu. A ako Boh odpovedá? Zjavuje mu svoju lásku a svoje milosrdenstvo.
- 2 Kor 13,11-13
V druhom čítaní počujeme od svätého Pavla, akým spôsobom sú s nami tri božské Osoby.
- Jan 3,16-18
Aj v evanjeliu sa nám Boh predstavuje - a zase vo svojej láske: nechce človeka súdiť, zahubiť, ale zachrániť.
SOM OBRAZ TROJJEDINÉHO BOHA
Iste ste si všimli, že svätci sú zobrazovaní s atribútmi – teda s nejakým symbolom, ktorý ich charakterizuje. Na obrazoch sv. Augustína býva často mušľa. Prečo? Je to legenda z jeho života, ako z obrovského oceánu naberá chlapec (či anjel) mušľou vodu a chce ho prečerpať. Na námietku, že to nedokáže odpovedá: Urobím to skôr, ako ty prídeš na tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Vyjadruje sa tým nemožnosť pochopiť tajomstvo Najsvätejšej Trojice.
Ako ten chlapec z mora dokáže iba trošičku vody prečerpať v porovnaní s obrovským oceánom, presne to isté sú vo všeobecnosti naše slová o Bohu a jeho živote, ktoré sme schopní o ňom pochopiť a povedať. Za 2000 rokov učení teológovia napísali o Bohu tisíce kníh. Všetko je to však len prelievanie oceánu malou mušľou. Boží život tak isto nemôžeme nikdy vyčerpať aj keď máme na to celý život, dokonca večnosť.
Bolo by však na našu škodu, keby sme každé úsilie dopredu vzdali a uspokojili sa s tým, že si povieme: „je to tajomstvo“. Áno, Boží život je tajomstvo, ale preto, že je to nekonečné bohatstvo, nevyčerpateľné poznávanie a nie preto, že je pred nami celkom uzavretý. Každý kúsok poznania pravdy je pre nás nesmierne cenný, veď nás Boh volá do svojho života, veď sa mu máme podobať.
Zamyslime sa preto v nasledujúcich chvíľach nad Najsvätejšou Trojicou. Veď sme tu dnes zhromaždení, aby sme oslavovali a obdivovali tajomstvo Najsvätejšej Trojice.
Obdivovať? - Možno si hovoríte, že vám to neznie neobvykle. Chápem. Naša generácia je už unavená množstvom obdivuhodných udalosti, objavov, informácii - už sa odnaučila diviť. Keby nebolo tej unavenosti, museli by sme viac než sa diviť, - žasli by sme pri úvahe nad bohatstvom Božieho života.
Viem, že je málo pravdepodobné, že sa v nás práve dnes prebudí dieťa, ktoré sa vie zastaviť nad niečím neznámym a nepochopiteľným - hoc nad mraveniskom - zabudnúť na chvíľu na celý svet a byť len sama pozornosť. Napriek tomu vás pozývam: poďte dnes s pomocou Ducha svätého obdivovať tajomnú krásu Božieho bytia v Najsvätejšej Trojici.
Ako som už spomenul, celé to tajomstvo nepochopíme. To bude „pracovnou náplňou“ nášho neba; objavovať, poznávať, obdivovať Boha tak, aký je.
Teraz môžeme myslieť len v ľudských - nie Božích predstavách. Ale pretože dobre vieme, že človek je obrazom Božím, využime toho, že sme obrazom Božím, a pokúsme sa zbadať v nás - ľuďoch, niečo z božského originálu.
My máme totiž tiež trojjedinosť, tri podstatné - črty (atribúty). Máme schopnosti:
- bytia (život) - to má i rastlina.
- poznávania - to má i zviera.
- citu (láska) - to má iba človek - obraz Boží.
Z harmónie týchto troch zložiek vzniká akord, súladný celok ľudského života.
Vedia to muzikanti i nehudobníci, že v dobre znejúcom akorde, musia byť všetky tri tóny v súlade. Tak je to i u človeka. Kde to škrípe, kde je rozvrat, tam vypadla niektorá zložka tohto akordu.
- bytie - to zaväzuje vážiť si život, netužiť po smrti, odmietať samovraždu. Pohŕdať životom - svojim i iných, je pohŕdanie Bohom, darcom bytia. Ničiť život i nenarodený, je veľkým zločinom voči Bohu i človeku.
- schopnosť poznania, zvedavosť, napĺňa ľudské bytie tými najväčšími dobrodružstvami; radosťou z poznania neznámeho, radosťou z objavov.
- cit - schopnosť lásky - je najmocnejší faktor ľudského života. Kto ním pohŕda, kto ju odmieta, odľudšťuje svoju existenciu a tým sa vzďaľuje i Bohu.
Veď to najzrozumiteľnejšie, čo nám kedy bolo o Bohu povedané, je, že „Boh je láska“. Sám Pán Ježiš nám dnes v evanjeliu pripomína: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Už v Starom zákone sa Boh prejavuje ako milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný (1 čítanie).
A spomeňte, že povedal ešte toto: „Podľa toho pozná svet, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať...“ Rozumieš? Natoľko si obrazom Božím, nakoľko vieš milovať, nakoľko si milý. To robí človeka človekom. Veď bytie a poznanie má aj rastlina a zviera.
Nemôžme sa stať človekom živočíšnym. To je nie vylepšovanie kvality života, ale ústup od vývoja k dobrému, ako je to vtipne vyjadrené v nasledujúcej scénke:
Muž pozerá televíziu kde je práve relácia o chorom, ktorý je pripútaný na lôžko s množstvom prístrojov a infúziami... Veľmi sa ho to dotkne a hovorí manželke: Ak sa ja dostanem do takého stavu, tak ma z toho dostaň a pomôž mi s tým skončiť. Čo je za život, byť odkázaný na prístroje a rôzne nezmyselné tekutiny?!
Žena vstane, vypne televíziu, odpojí internet, vyleje jeho pivo a kávu, cigarety hodí do koša... Začala mu pomáhať s tým skončiť.
Zopakujme si, čo sme z tajomstva Božej Trojice vypozorovali:
Boh, pôvodca všetkého, je Boh Otec - tvoje bytie je dar od neho.
Boh, Slovo, Múdrosť, je Syn. - Jeho dar je zjavenie, poznanie, radostná zvesť Evanjelia.
Boh, zosobnená láska - je Duch svätý. Tvoja láskavá tvár je zrkadlom Božej lásky.
Moje bytie sa stáva božím, ak rastiem v poznávaní, ak rastiem v láske. To je život svätej Trojice v človeku, Boží súlad, akord.
Aké je to krásne! Je skutočne spravodlivé - skutočne sa patrí, - aby sme za to všetko dnes Bohu s obdivnou radosťou poďakovali.
Turzovka, 11.6.2017