Iz 40, 1-11, Mt 18,12-14
Najstaršia zachovaná soška s kresťanskou tematikou je Dobrý pastier.
Téma Dobrého pastiera sa objavuje v katakombách – pohrebiskách prvých kresťanov. Vhodne vyjadruje myšlienku dôvery v Boha i pre zosnulých. Odporúčali ich dobrému pastierovi, aby ich „zobral na ramena“ a ako sme počuli v prvom čítaní vzbudzovalo to v nich dôveru v Ježiša, ktorý ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé.“
Ježiš – Dobrý pastier. To by sme chápali a možno nás to aj povzbudzuje v ťažkostiach. Ale my ovečky? To až tak nechceme. Ovečka je stádovitá. To znamená, že nemá orientačný zmysel. Tomu sa bránime. Má však človek orientačný zmysel?
Človek ho tiež nemá! Prečo odpovedám tak jednoznačne?
Vyšla kniha: Zločiny komunizmu. Dočítame sa v nej o 750 popravených. 70 000 väznených na 83 000 rokov, 20 0000 deportovaných, 7 000 do Ruska. Neuveriteľné! KSS sa postavila proti. Je to vraj plagiát. Nie je!
Predložím pár konkrétnosti: Na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici je pamätná tabuľa a na nej zoznam 50 väznených kňazov za komunizmu. Veľké percento ak si uvedomíme, že biskupstvo málo vtedy do sto farnosti.
V časopise Duchovný pastier (10/2013) sa píše o Mons. Viktorovi Trstenskom. Keď ho v r. 1949 v Dolnom Kubíne zatýkali zišla sa v momente tisícka ľudí aby ho chránili. Napokon ho predsa uväznili a odsúdili na 15 rokov. Jeden z rozsudkov sudca odôvodnil nasledovne: ...hoci sa nepreukázalo, že Viktor Trstenský uvedený trestný čin spáchal, ale vzhľadom na svoje vzdelanie a postavenie ho spáchať mohol, preto sa odsudzuje... Mal sudca orientáciu?
V roku 1954 bol prepustený, ale nemohol pracovať v duchovnej službe. V roku 1959 bol znova odsúdený na 15 rokov za to, že navštevoval biskupa Jána Vojtaššaka. Vo väzení bol nepredstaviteľne mučený. Ironicky poznamenal: Na obranu vyšetrovateľov musím povedať, že od dovŕšenia sedemdesiateho roku boli ku mne dobrí, nekopali do mňa, nemučili ma.
Keď v roku 1960 bol na amnestiu prepustený a vrátil sa do civilného života, nik sa s nim nerozprával, na pozdrav bojazlivo odpovedali, báli sa mu prihovoriť ako keby bol najväčší zlodej a vrah. Zaujímavé, ako sa ľudia za 10 rokov zmenili. Predtým ho chránili, bojovali za neho a teraz sa báli. Človek ľahko stratí orientáciu. Toto Mons. Trstenského veľmi bolelo.
Pán biskup Vojtaššák bol väznený v Čechách. Keď ho previezli do slovenských väzníc, domnieval sa, že slovenskí dozorcovia budú súcitnejší. Neboli. Trpel najviac preto, že videl zlobu slovenských dozorcov. Bol z toho veľmi sklamaný. Tak miloval národ a takto sa v ňom sklamával.
Máme dnes životnú orientáciu? Odpoveď nechávam na poslucháčov, či čitateľov.
Poďme radšej k pozitívnym príkladom a k tým, ktorých vedie Dobrý pastier a tým majú aj životnú orientáciu. Keď som pracoval na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici prišla za mnou lekárka (Dr. Voleková), aby sme intervenovali u riaditeľa nemocnice (nevedela na koho sa obrátiť), žeby ponechal jedného gymnazistu v ošetrení. Bol totiž z Bratislavy, liečenie bolo drahé, chceli ho previesť. Viac-menej bol už na „odpis“! Podarilo sa! Uznávaná odborníčka sa mu obetavo venovala. Zachránila ho a on napokon zmaturoval. Obdivoval som jej nasadenie za vec a obetavosť – ako i odbornosť. Ošetrovala aj pána biskupa Feranca, vlastne bola pri jeho posledných chvíľach života a viem, že sa nechávala viesť Dobrým pastierom.
Myšlienka na Dobrého pastiera nás môže viesť v dvoch rovinách:
1. Pán nás ochraňuje a pomáha nám – ako pomáhal prvým kresťanom a tým čo pre neho trpeli.
2. Sami máme byť s Pánovou pomocou dobrým pastierom pre iných.
Turzovka, 9.12.2014